Keď Thomas McInerney, americký generál v zálohe, v relácii Real Story televíznej stanice Fox News hovoril, že sa ,,Turci dopustili škaredej chyby, bolo to veľmi zlé rozhodnutie” a zostrelenie ruského lietadla označil za ,,extrémne agresívny manéver”, chcel tým povedať niečo omnoho závažnejšie. Chcel povedať, že to lietadlo nerobilo žiadny manéver, ktorý by viedol k pozemnému útoku. Áno, pohyboval sa na hrane toho, čo si možno dovoliť, ale to neoprávňuje na jeho zostrelenie.
Tajná agenda Erdogana
Tiež dodal, že keď bol veliteľom u NORAD (Severoamerickej veliteľstvo protivzdušnej obrany – pozn. red.), nikdy by nedovolil, aby sa v podobnej situácii strieľalo, a že sa do podobných situácií dostával vcelku bežne. Podľa neho ,,išlo o plánovanú a účelovú provokáciu od prezidenta Erdogana”. Ten má, ako tvrdí generál McInerney, tajnú agendu – desekularizovať turecký štát a konfrontovať NATO s Ruskom, zatiaľ čo on bombarduje Kurdov. Preto by mal byť Západ vzhľadom na súčasné Turecko veľmi opatrný.
Prvou spontánnou reakciou prezidenta Putina bolo: ,,Turecko nám vrazilo nôž do chrbta!” Prvá reakcia ministra zahraničia Lavrova potom bola: ,,Išlo o vopred dôkladne pripravenú akciu!”
Rekapitulácia štrnástich dní
Vo svetle týchto prvých reakcií rekapitulujme udalosti posledných štrnástich dní. V tureckej Antalyi sa medzi pätnástym a šestnástym novembrom konal summit G20. Počas neho sa hostiteľ Recep Erdogan stretol s prezidentom Putinom. Erdogan sa počas stretnutia správal, bolo to na prvý pohľad zrejmé, veľmi srdečne! Pravdepodobne už v tom čase však o svojich zámeroch informoval prezidenta Obamu a podľa istých kruhov dostal odpoveď v zmysle: ,,Robte, ako myslíte … Je to koniec koncov vaše rozhodnutie…” Erdogan tak pravdepodobne získal dojem, že informovaním najväčšieho aliančného partnera v NATO splnil svoju povinnosť a veril, že na realizáciu svojich zámerov dostal súhlas.
A tak sa mohla začať príprava zámeru. Z ničoho nič vydal predseda vlády Ahmet Davutoglu generálnemu štábu pokyn k útoku na akékoľvek lietadlo, ktoré by narušilo turecký vzdušný priestor. Reálne to samozrejme mohlo urobiť len ruské lietadlo. O ich pohybe turecká strana poznala všetky podrobnosti a informácie dostávala priamo z ruskej strany. Tá pre komunikáciu o týchto veciach dokonca zriadila ,,horúcu linku”, aby k nijakému incidentu nedochádzalo. Netreba dodávať, že tento komunikačný kanál Turecko do dnešného dňa ,,nevyužilo”. Napriek tomu všetkému teda došlo 24. 11. 2015 v 9.24 k zostreleniu ruského Su-24.
Rýchla žiadosť Turecka
Tento svojrázny postup potvrdzuje vyjadrenie vyššie citovaného generála, ale aj ďalších a potvrdzuje aj to, že sa Turecko pokúsilo vyvolať priamu konfrontáciu USA a NATO s Ruskom! Samotný priebeh incidentu je tiež podivný. Podľa Tureckom poskytnutého záznamu trasy ruských lietadiel, z ktorých jedno zostrelili, sa tieto lietadlá pohybovali na kurze, ktorý by mohol presne na sedemnásť minút prekročiť tureckú hranicu len v posledných niekoľkých málo minútach, ale na to už tu boli turecké F-16 pripravené!
Turecko sa zrejme prepočítalo v odhade ruskej reakcie a očakávalo okamžitú eskaláciu konfrontácie. Pravdepodobne čakali, že urgentne vyzvú NATO na plnenie povinností vyplývajúcich z článku č. 5, teda k vojenskej pomoci členskému štátu NATO pri napadnutí cudzou entitou. K tomu našťastie nedošlo, ale vo svetle známych skutočností sa asi nikto ani nepozastaví nad ,,rýchlosťou”, s akou Turecko takmer ,,okamžite” spísalo a poslalo svoju žiadosť adresovanú NATO. Pritom by takáto akcia aj v kritickej situácii inak normálne trvala aspoň niekoľko hodín! Že tento dokument mali zodpovedné osoby zrejme ešte pred incidentom pripravený a napísaný na pracovnom stole, to už asi nikoho neprekvapuje.
Rusko turecké zámery pochopilo
Ruská strana však zachovala úplný pokoj, ako keby nebezpečné zámery Turecka pochopila a vyvarovala sa tak vtiahnutia do konfliktu s NATO a USA. Keby malo Grécko zostreliť každé turecké lietadlo, ktoré narušuje jeho vzdušný priestor, prišlo by Turecko o všetky svoje lietadlá ani nie za mesiac. Až do popoludňajších hodín si Rusko zachovalo chladnú hlavu, pričom miestne turkménske bojové skupiny servírovali svetu zábery zastreleného pilota. Kde vzali pokyn na šírenie týchto záberov, nie je zase také ťažké určiť. Aspoň podľa tureckých médií ich skupine velil syn predsedu ultranacionalistickej až fašistickej strany MHP, známy svojím de facto paramilitárnym krídlom, z tureckého mesta Elazig!
Až po niekoľkých hodinách došlo k spontánnemu útoku na turecké veľvyslanectvo v Moskve, ktorý však Rusi dokázali nakoniec bez väčšieho problému zastaviť. Veľká hra sultánovi nevyšla a vzťahy Ruska s Tureckom sa razom ocitli späť v devätnástom storočí.
Podpora kurdských bojovníkov
Rusko je druhým najväčším obchodným partnerom Turecka. Viac ako polovicu všetkého zemného plynu dováža Turecko práve z Ruska. Všetky turecké jadrové elektrárne stavia Rusko. Aj vo všetkých ďalších sférach obchodu je Turecko závislé od Ruska. A bolo by naivné sa domnievať, že Rusko Turecku odpustí tento vopred naplánovaný pokus ho zatiahnuť do konfliktu s celým NATO.
Potom je pochopiteľnejšie, prečo Putin hovoril o ,,noži do chrbta”. Rusko má však veľa možností, ako sa Turecku pomstiť, bez toho, aby muselo byť konfrontované s NATO a USA. Stačí len, aby okrem Damasku podporilo v Sýrii aj jednotky YPG a YPJ! Už teraz začalo Rusko zabraňovať v presune vojenského materiálu turkménskym a islamistickým bojovým skupinám bombardovaním okolia oboch hraničných priechodov na ,,rebelmi” ovládanom území v Sýrii. Takisto začalo bombardovať Tureckom podporované či lepšie inštruované a ovládané islamistických a turkménskych rebelov okolo kurdskej enklávy v Efrine, s ktorými práve v tom čase YPG zažívalo pomerne ostrú konfrontáciu.
Rovnako môže Rusko, tak ako to robia v Sýrii, ponúknuť Iraku ochranu jeho vzdušného priestoru. Ten pritom turecké letectvo až niekoľkokrát denne narušuje za účelom bombardovania kurdských bojovníkov, a to pred očami celého sveta! V tomto duchu dokonca môže Rusko poskytnúť Kurdom protilietadlové strely a nikto mu to nebude môcť vyčítať.
Ekonomické sankcie Turecko položia
Môže začať s ekonomickými sankciami, a to dokonca bez toho, aby ich označilo za ekonomické sankcie, aby napätie aspoň navonok zbytočne neeskalovalo. Tento proces sa dokonca už začal. Napríklad tým, že najvyššie ruské úrady začali Rusov ,,z bezpečnostných dôvodov” dôrazne varovať pred akoukoľvek cestou do Turecka. Rusi pritom tvoria sedemdesiat percent turistov v Turecku počas zimnej sezóny! Podobné opatrenia nebude ťažké zaviesť ani proti dovozu tureckého tovaru. A ak sa zastaví plyn prúdiaci do Turecka z ruských nálezísk, môže to, obzvlášť v zime, Turecko doslova položiť.
Erdogan, ktorý podľa dostupných informácií ešte pred ,,chvíľou” vyhlasoval, že zostrelí akékoľvek lietadlo narúšajúce turecký vzdušný priestor, zrazu tvrdí, že ,,keby býval vedel, že ide o ruské lietadlo, postupoval by inak”! Vo svojej obmedzenosti si neuvedomuje, že ,,les jeux sont faits “. Teda hra je dohratá. Teraz sa začína Putinova hra. Nechajme sa prekvapiť, aké budú jeho ťahy.
