Podporovatelia povinného zavedenia francúzštiny tvrdia, že by tento krok dopomohol k integrácii a transparentnosti. Moslimskí predstavitelia v krajine však tento postup označili za provokáciu.
Brutálne teroristické útoky v Paríži vyvolali pochybnosti o úspešnosti Francúzska a ďalších krajín Európskej únie pri integrácii moslimskej populácie starého kontinentu. „Kázne vo Francúzsku by nemali byť v arabčine,“ povedal bývalý stredopravý premiér Alain Juppé. Dokonca zdôraznil, že francúzski právnici by mali preskúmať, či by francúzska prísne sekulárna ústava nemohla byť interpretovaná takým spôsobom, aby sa imámom dalo nariadiť používanie francúzskeho jazyka.
Socialista Julien Dray, bývalý hovorca súčasného prezidenta Françoisa Hollanda a spoluzakladateľ hnutia SOS Rasizmus, povedal, že „je potrebné byť opatrný s kázňami imámov. Skutočnosť, že sú modlitby v arabčine je pochopiteľná, ale je dôležité, aby kázne boli vo francúzštine“. „V židovskom náboženstve sú tiež kázne vo francúzštine a modlitby v hebrejčine. Kázeň, ktorá dáva posolstvo, musí byť po francúzsky,“ dodal.
Dokonca aj Jean-Michel Baylet, predseda francúzskej Radikálnej strany ľavice, súhlasí. „Všetky náboženstvá vo Francúzsku by mali byť vykonávané vo francúzštine, a to kazateľmi, ktorí sú v krajine dobre zavedení.
