Zostrelenie ruskej stíhačky tureckou armádou prichádza podľa analytičky Kuhrtovej v najnevhodnejšej chvíli, pretože vzťahy medzi oboma krajinami sa v posledných mesiacoch zhoršujú. Poukazuje na predchádzajúce sťažnosti Turecka, že ruské stíhačky narušujú jeho vzdušný priestor. „Nezhoda panovala aj ohľadom výstavby plynovodu z Ruska do Turecka a Ankaru navyše rozčúlili poznámky Moskvy o masovom zabíjaní Arménov pred sto rokmi, ktoré bolo počas nedávneho výročia označené za genocídu. Po oznámení incidentu zrušil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov plánovanú návštevu Turecka a Rusi boli varovaní, aby necestovali do Turecka,“ konštatuje Kuhrtová.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Zmieňuje tiež rozčúlenú reakciu Putina, ktorý okrem iného obvinil Ankaru z podpory Islamského štátu a odmietol tvrdenie, že by ruská stíhačka skutočne vstúpila do tureckého vzdušného priestoru. „Je prirodzené, že Rusko reaguje takýmto spôsobom. Aj keby mal Putin len uistiť verejnosť, že podobné straty neberie na ľahkú váhu. Jeho ostrá rétorika je však určená najmä domácemu publiku, nemala by prejsť od slov k činom. Navyše nielen Rusko sa domnieva, že by mohlo byť Turecko v boji proti Islamskému štátu oveľa aktívnejšie. Putin tak zrejme testuje NATO, kam to všetko môže zájsť. Existujú však dôvody na optimizmus. Rusko neváhalo využiť sýrsky konflikt na zintenzívnenie predaja zbraní Egyptu a Jordánsku a zároveň naznačilo ochotu spolupracovať so Západom,“ uvádza Kuhrtová.
Skutočnosť, že sa Ankara len ťažko zaobíde bez ruského plynu, je podľa Kuhrtovej dobrou príležitosťou nechať prehovoriť diplomaciu a incident ďalej nevyhrocovať. „Ankara potrebuje, aby sa pokračovalo vo výstavbe plynovodu, pretože z iných zdrojov sa k nej požadované množstvo plynu nedostane. Existujú náznaky, že pilotom zostrelenej stíhačky neboli poskytnuté dostatočné informácie a ich vojenskí velitelia sa dopustili chyby. Ak je to tak, o vinníkoch sa nedá pochybovať. Z širšieho pohľadu však treba uvažovať o tom, čo táto záležitosť znamená vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO. To bude do veľkej miery záležať na tom, aká bude reakcia Severoatlantickej aliancie. Obe strany však budú určite chcieť znížiť pravdepodobnosť vojenskej eskalácie na minimum,“ tvrdí Kuhrtová.
