Viacero zmien je zameraných najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, a to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov. Navrhované zmeny podľa trojice predkladateľov Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej odrážajú požiadavky verejnosti na podrobnosť oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov s rozšírením informácií o veci v prenájme a dary, ako i sprecizovanie doteraz podávaných informácií.
Oznámenia sa podávajú na tlačivách, ktoré schvaľuje príslušný orgán, pričom ide o formálno-právne aplikovanie doterajšej praxe do ústavného zákona. Návrh počíta so širším rozsahom údajov, ktoré musí verejný funkcionár poskytnúť osobitnému orgánu na kontrolu konfliktu záujmov, pričom ide o rozšírenie údajov o daroch a výpožičkách s určením nových finančných limitov, pri ktorých sa takéto oznámenie podáva. Pokiaľ ide o zverejňovanie týchto údajov, ustanovenie počíta s tým, že nie všetky údaje budú zverejňované. Týka sa to najmä identifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí a strán zmluvných vzťahov s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov nielen verejného funkcionára, ale aj druhých zmluvných strán. Sprísnenie spočíva podľa predkladateľov v tom, že uvedené údaje má k dispozícii príslušný orgán, ktorý má možnosť vyvodiť zo zmien v majetkových pomeroch verejného funkcionára právne dôsledky.
Smer-SD v parlamente dvakrát zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorú predložili opoziční poslanci. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku. Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Zároveň sa mala vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona, ako sa to dá dnes. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012.
Viacerí opoziční poslanci návrhu Smeru v 1. čítaní vyčítali jeho bezzubosť, podľa nich sa z priznaní nebude dať zistiť majetok verejných funkcionárov a ani medziročný nárast majetku. Novela vládnych poslancov je podľa poslanca Miroslava Beblavého hanbou a preto sa nečuduje, že pod ním nie sú podpisy opozičných poslancov, keďže v návrhu nie je ani jedna zo zásadných vecí, o ktorých diskutovali štyri roky. Smer-SD nezakomponoval do svojho návrhu podľa Beblavého ani skutočné majetkové priznania, ani to, aby väčšina nemohla blokovať konanie voči porušovateľom zákona. „Zákon zostáva deravý a ľahko zablokovateľný. Ešte aj niektoré veci mierne zhoršuje. Dnes totiž nie je možné zverejniť detailné údaje o hnuteľných veciach, ale o nehnuteľnostiach je to možné. Poslanci Smeru-SD navrhujú nezverejňovať nič ani o nehnuteľnostiach,“ vysvetlil Beblavý. Popoludní čaká zákonodarcov obligátna štvrtková Hodina otázok.
