Aké sú ciele Slovenských brancov?
Našim hlavným cieľom je budovanie lásky k vlasti u mladých ľudí a obranyschopnosť, ktorá tu v súčasnosti chýba. Skrátka, prirodzený patriotizmus, ktorý je v súčasnosti potlačovaný.
Z čoho sa skladá výcvik „brancov“ a čo všetko zahŕňa?
Učí sa u nás protiletecká obrana, protivzdušná obrana, vojenská taktika všetkého druhu. Tiež vyučujeme prežitie v prírode, sebaobranu, horolezectvo… Čo ja viem, hocičo. Dokonca vyučujeme výsadkárstvo, teda zoskok padákom.
Predseda Slovenských brancov Peter Švrček.
Tieto výcviky sú naozaj širokého zamerania – širokého spektra. Každý si tam nájde to svoje. Ale v podstate to, čo vyučujeme, je hlavne základná metodika, ktorú dostane člen aj v OSSR (Ozbrojené sily Slovenskej republiky).
Kedy a ako vznikla myšlienka vzniku „brancov“?
Ako mladí sme sa chceli k niečomu takémuto pripojiť, ale nič také na Slovensku neexistovalo, preto sme v roku 2012 založili Slovenských brancov. Vtedy som mal 16 rokov.
Vyplývala z tejto myšlienky aj akási nedôvera ochrany občana štátom v prípade ohrozenia?
Povedali sme si, že tá mierová Európa, ktorá tu mala byť, až taká mierová nie je. Aj teraz vidíme príklady, aká hrozba nám hrozí aj zo strany ISIS, zo strany rôznych delikventov či tisícky narušených ľudí.
A mnohokrát štáty, ktoré sú lepšie zabezpečené ako Slovenská republika, tej hrozbe nedokázali zabrániť. Napríklad také Francúzsko. Bohužiaľ, takéto riziká tu sú. My sa ich snažíme minimalizovať tým, že dáme občanom vedomosť, ako sa voči takýmto prípadom brániť.
Myslím si, že je v poriadku, ak sa chce občan brániť a naučiť sa to.
Na Slovensku máte jedenásť oddielov. Majú všetky rovnaké ciele alebo sa od seba líšia nejakými špecifickými črtami?
Všetky oddiely sú pod jednotným velením. Máme ich po celom Slovensku a postupne budú pribúdať. Všetky majú spoločnú ideológiu a spoločný cieľ.
Spolupracujú medzi sebou?
Organizujú sa medzioddielové výcviky a akcie, ktoré sú určené pre všetkých. Tiež vedenie sa neustále stretáva a je v kontakte. Jednotlivé oddiely sú medzi sebou pevne prepojené a previazané.
Ako u vás funguje organizačná štruktúra?
Čo sa týka organizačnej štruktúry najvyššie je predseda, ktorý je zároveň aj hlavným veliteľom. Potom sú velitelia oddielov, ktorí sú členmi rady SB, ktorá predstavuje hlavné vedenie. A v rade je najvyššie predseda.
Slovenskí branci počas výcviku. Foto: archív P.Š.
V akom vekovom rozmedzí sa pohybujú členovia?
Okolo dvadsaťdva rokov je priemer, ale máme členov aj nad štyridsať. Závisí to aj podľa oddielov, každý sa zameriava na mierne inú vekovú kategóriu. Keď sme robili prieskum pred pol rokom, tak vekový priemer bol okolo dvadsaťdva rokov, ale ten postupne stúpa, keďže sa k brancom pridávajú aj starší členovia.
Z čoho pozostáva výberové konanie potenciálnych členov? Musia mať uchádzači nejaké špecifické vlastnosti?
Výberové konanie sa skladá z troch sedení. Na prvom sú uchádzači oboznámení s chodom organizácie, jej cieľmi, prioritami a akými prostriedkami ich chceme docieliť.
Na druhom sa už začne aj oboznamovanie so základnými teoretickými vedomosťami.
Na treťom sú z nich preskúšaní a plus sú preskúšaní z fyzickej kondície. Pri fyzických skúškach sme sa zamerali najmä na to, aby sme si zaznačili ich fyzické výkony pri vstupe do Slovenských brancov, a potom pri opätovnom testovaní, napríklad o pol roka či o trištvrte roka, ako si určí veliteľ oddielu, by mali docieliť lepšie výsledky.
Do Slovenských brancov môže vstúpiť ktokoľvek, nech má fyzickú kondíciu akúkoľvek, len by mal súhlasiť s našimi organizačnými myšlienkami. My mu skrátka pomôžeme túto kondíciu zlepšiť.
Hovoríte len o fyzických testoch. Existuje aj nejaké psychické testovanie?
Čo sa týka psychickej stránky našich členov, v našich oddieloch existuje niekto ako staršina. Je to hodnosť, ktorá by mala byť akýmsi vzorom pre mladých ľudí v oddiele.
V prvom rade je to napríklad Filip Rázga, ktorého určite všetci poznáte (uznávaný pracovník Slovenskej akadémie vied v oblasti biológie, medicíny, fyzikálnej a makromolekulovej chémie – pozn. red.).
Je to vedec, v súčasnosti aj mediálne známy, a je to taký vzor pre mladých ľudí. Snažíme sa na nich pozitívne pôsobiť, aj čo sa týka týchto autorít.
Ak narážate na to, že tieto vedomosti môžu použiť nesprávnym smerom nejaké nebezpečné osoby, snažíme sa tieto riziká odhaliť práve na našich výberových konaniach.
Potenciálnych členov posudzujeme z hľadiska minulosti, aké majú povolanie v súčasnosti, či majú, alebo nemajú rodinu, a či sú, alebo nie sú trestaní, a tiež aké majú zaradenie v spoločnosti. A na základe toho vyhodnocujeme, mierne svojsky, či uchádzač výberovým konaním prejde, alebo neprejde.
Myslíte, že takéto posudzovanie je dostatočné?
Totiž, my týchto ľudí vyberáme podľa toho, ako na nás pôsobia. Sú mnohé firmy, ktoré vám dajú za peniaze oveľa lepší výcvik ako my. Naučia vás zabíjať nožmi, naučia vás hocičo.
Slovenskí branci v akcii. Foto: P.Š.
Všetci tí budúci teroristi, psychopati, či tí, čo to nemajú v hlave úplne v poriadku, tí ktorí o tento výcvik nemajú záujem z dôvodu obrany vlasti, ho môžu získať práve v týchto organizáciách či firmách. Ja si myslím, že my nie sme problémom, problémom sú práve tí, čo tieto služby poskytujú za peniaze.
A ešte k tým psychotestom. Robia sa aj v armáde či pri vstupe do policajného zboru. Poznáme množstvo prípadov, keď vojaci aj po psychotestoch vraždili. Poznáme prípad policajta, ktorý strieľal v rómskej osade. Psychotesty nie sú záruka bezpečnosti.
Človek sa psychicky vyvíja. Teraz môže byť úplne v pohode a o týždeň na tom môže byť úplne psychicky inak. Ono sa to hrá, že psychotesty sú zárukou bezpečnosti, ale ono to tak nie je a potvrdzujú nám to aj výsledky.
Máte s niečim takýmto skúsenosti aj vy? Mali ste s niektorým členom negatívne skúsenosti?
Klamal by som, ak by som povedal nie. Takým bývalým členom je aj Martin Krpata, o ktorom každý vie (bývalý člen Slovenských brancov, ktorý sa pripojil k bojom na Ukrajine na stranu proruských separatistov – pozn. red.), ktorý potom odišiel dole na Ukrajinu.
My s týmto nesúhlasíme, na toto ľudí necvičíme, a treba si na to dávať veľký pozor. Hlavne, čo sa týka ideológie ľudí, ktorí k nám vstupujú.
No, aby som povedal na našu obhajobu, bojuje tam aj veľa vojakov OSSR a myslím si, že aj jeden bývalý policajt.
Nebojíte sa, že práve tieto prípady vám môžu poškodiť vaše meno?
Áno, ale to platí pre všetky organizácie, ktoré poskytujú vojenský výcvik. Platí to aj pre oficiálnu armádu, ktorá ho tiež poskytuje. Lenže to by sme potom museli zrušiť komplet výcviky s vojenským zameraním. A to by zase znamenalo ohrozenie bezpečnosti štátu.
Aký máte názor vy, ako predseda „brancov“, a teda aj vaša organizácia, na to. čo sa deje vo svete. Terorizmus, útoky, atď…
No, aký na to môžem mať názor… tTaký ako široká verejnosť. Aký mám na to názor… To je hlúpa otázka, si myslím. Sme proti? Samozrejme, že sme proti. Je to predsa hrozba pre celú civilizovanú Európu. Celý civilizovaný svet. Treba s tým ihneď skoncovať a zakročiť.
Dobre teda, ak by ste mali tú moc, ako by ste túto situáciu riešili, ako by ste zakročili?
Okamžité uzavretie hraníc v rámci Schengenu a ich spoločná obrana. Problém, ktorý vznikol napríklad v Severnej Afrike či na Blízkom východe, by sme nemali riešiť výstavbou táborov tu, ale tam, nie boj proti ISIS tu, ale tam.
Tam je primárna hrozba, tam tí občania potrebujú pomoc. Občania, ktorí sa dokážu dopraviť sem do Európy, sú len tí majetnejší. A kde je tá pomoc tým chudobným, ktorí nemajú na to zaplatiť 3 000 či 4 000 euro prepravcom, aby sa dostali do Európy.
Kde je táto pomoc? Ona tu nie je. Tak prečo pomáhame len tým majetnejším, dá sa povedať v úvodzovkách, tým „šťastnejším“? Teda tým, ktorí majú tú možnosť sa sem dostať. A to nie je správne. Zachovajme sa ako civilizovaná Európa a pomáhajme tam na mieste, tam stavajme záchytné a ochranné tábory, nie tu.
Tu sa môžeme dostať aj k otázke, ktorú ste otvorili na Facebooku, kde požadujete uzatvorenie hraníc…
Vzhľadom na to, aká je nebezpečná situácia, je potrebné, aby sa hranice uzatvorili. To urobili už rôzne štáty Európskej únie a nie je to nijako nedemokratické. Ja to beriem ako správny krok, nakoľko je to jediná možná záruka bezpečnosti občanov.
Oporúčate uzatvorenie hraníc ako dočasný krok, kým potenciálna hrozba neodznie, alebo je to krok skôr dlhodobý…
Pokiaľ odznie hrozba, ktorá ohrozuje našich občanov, nevidím dôvod, aby hranice neboli opäť otvorené. Ak bude trvať, treba ich uzatvoriť, aby bola hrozba minimalizovaná.
Doma sa takto radšej s nožmi nehrajte. Foto: P.Š.
Na svojej webovej stránke spomínate, že ste apolitická nezisková organizácia. Naozaj sa nepriklánate k žiadnej politickej ideológii? Pretože práve médiá sa nás snažia presvedčiť o opaku…
Označili nás ako proruských, ja si to nemyslím. Bol som síce na výcviku v Rusku, no ak by mi ho ponúkli v USA, idem rovno tam. Ja sa nerád rozdeľujem na prozápadný, projužný, proseverný, provýchodný. Skôr by som povedal, že zastávame myslenie zdravého rozumu.
Ja sa neprikláňam ani na jednu stranu. Na jednej aj na druhej strane vidím zlo, na jednej aj na druhej strane vidím dobro, ktoré robia. Sú to veľmoci, ktoré hája svoje pozície v svetovej politike. Ani jedna zo strán nerobí kóšer rozhodnutia.
Ostro sa vyhraniť na nejaký prozápadný či provýchodný smer je divné. Je to nesprávne a neobjektívne. To je správny výraz, nie je to objektívne.
Na Facebooku sa vyjadrujete aj k otázke migrácii a tú nelegálnu odsudzujete. A ak bude treba, pomôžete polícii či armáde. Je medzi vami nejaká spolupráca? Ako vás berú tieto štátne zložky?
Polícia aj armáda nás, bohužiaľ, aj vďaka médiám, berú ako hrozbu. My nie sme hrozba, nechceme byť hrozba a nechceme byť hlavne hrozba pre tento štát. Nijak sa k tomu nehlásime a ani sa nesnažíme konať protištátne.
Práve naopak, ak bude nejaký problém, chceme pomôcť aj štátnym orgánom, či už je to polícia alebo armáda. Samozrejme, nemyslím si, že nás pošlú na hranice, tak to nie. Ale keď budú potrebovať pomoc v samotných utečeneckých táboroch, napríklad ako pomocný personál, naše vyhlásenie platí a podáme im pomocnú ruku.
Spomenuli ste médiá, prečo si myslíte, že vás neprezentujú práve v najlepšom svetle? Prečo sa proti vám táto medializácia svojím spôsobom obrátila?
Prečo sa obrátila? Myslím si, že práve preto, že máme v našom znaku slovenský dvojkríž a že sa prezentujeme ako pronárodná organizácia. Niektorým médiám totiž prekáža všetko pronárodné, a čokoľvek čo má hlbšiu myšlienku týkajúcu sa nášho národa.
Nájdite mi na našej stránke alebo hocikde, kde sa prezentujeme akúkoľvek propagáciu fašizmu, nacizmu či nejakého pravicového extrémizmu. Nič také tam nie je. Niektoré médiá tvrdia, že na našej stránke našli fotky vojakov prvého slovenského štátu, ale kde? Oni tam jednoducho nie sú. Ja ich vyzývam, nech ich ukážu. Dôkazy, že sme pravicoví extrémisti, skrátka nie sú.
Členmi našich oddielov sú aj zástupcovia rómskej národnosti, rusínskej či maďarskej národnosti. My s tým problém nemáme. Každý človek v Slovenskej republike má právo sa pripravovať na spoločnú obranu a takéto myšlienky, čo sa šíria o nás, sú úplne choré.
Ak by ste mohli poradiť politikom, ktorí rozhodujú o tom, čo s utečencami, ako by smerovala vaša rada? Boli by ste za ich ponechanie na území Európy?
Do pominutia hrozby by som ich určite ponechal tu. Pokiaľ teda nebudú vytvorené tábory v krajinách ich domáceho pôvodu. Pokiaľ sa nevyrieši táto politika, nechal by som ich tu… Určite by som im však nedával víza a určite by som to neriešil tým, aby tu títo obyvatelia zostali. To nie je cesta.
|
Peter Švrček (1995): Narodil sa v Trnave, v súčasnosti študuje odbor Archeológia na Filozofickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2012 založil apolitickú neziskovú organizáciu Slovenskí branci, ktorej cieľom bolo šírenie národného povedomia medzi mladými ľuďmi. Inšpiráciou mu bol pradedo, ktorý slúžil v partizánskom oddiele. Do budúcnosti plánuje založiť dalšiu „neziskovku“, ktorá sa má tiež zamerať na mládež na Slovensku. |
