Súčasná stratégia boja proti terorizmu podľa Chomského nefunguje. Optimálnym riešením by podľa jeho názoru bolo, keby Islamský štát zlikvidovali regionálne mocnosti Blízkeho východu. „V prvom rade by s tým muselo súhlasiť Turecko. Realita je však bohužiaľ taká, že ISIS sa v sunnitských oblastiach dosť silno etabloval,“ hovorí Chomsky s tým, že súčasné problémy sú dôsledkom vojenskej invázie do Iraku. V tejto súvislosti pripomína vyjadrenie bývalého analytika CIA Grahama Fullera, podľa ktorého Islamský štát stvorili okrem iného aj Spojené štáty. „Budúcnosť vyzerá neradostne, aj keď vidím pár svetlých bodov. Treba učiniť všetky kroky k zníženiu napätia, lebo nikdy nevieme, kedy a aké vonkajšie sily budú chcieť konflikt znova prebudiť.“
So zvrhnutím Asadovho režimu by Chomsky súhlasil jedine vtedy, keby to pomohlo nastoliť mier. To si však on osobne rozhodne nemyslí. „Myslím si, že by to situáciu naopak ešte viac zhoršilo. Z historického hľadiska možno povedať, že väčšina vojenských intervencií s cieľom zvrhnúť režim následne nepriniesla nič zázračné. To však neznamená, že takýto zásah sa nedá nikdy ospravedlniť, ale nesmieme ignorovať ani úvahy o civilných obetiach,“ usudzuje Chomsky a vracia sa tiež k nedávnemu dvadsiatemu výročiu masakra v Srebrenici. „Zo strany Srbov sa to vlastne dalo očakávať. Nesmieme zabúdať na bosniacke polovojenské jednotky vedené Naserom Orićom, ktoré ešte pred uvedeným masakrom podnikali nájazdy na srbské dediny a zavraždili tisíce Srbov,“ pripomína Chomsky.
Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU
Od samého začiatku patril Chomsky navyše k hlavným kritikom vojenskej intervencie v Kosove. Aj dnes tvrdí, že bombardovanie bolo zbytočné a neboli vyčerpané všetky dostupné diplomatické prostriedky. Za skutočný dôvod zásahu NATO na Balkáne považuje snahu Severoatlantickej aliancie o opätovné získanie dôveryhodnosti v očiach zvyšku sveta. „Celkom otvorene o tom vtedy hovoril britský premiér Tony Blair, ktorý povedal, že zlyhanie bombardovania by bolo zničujúcou ranou pre dôveryhodnosť NATO. To je vo všeobecnosti výrazná črta veľmocenskej politiky,“ konštatuje Chomsky, ktorý sa nepokladá za rýdzeho pacifistu, ktorý by z princípu odmietal všetky vojenské zásahy. „Keď sa tak pozerám na históriu, naozaj nenachádzam veľa prípadov, kedy by bola taká intervencia odôvodnená. V období po 2. svetovej vojne to bola len vietnamská intervencia, ktorá ukončila režim Červených Kmérov, a indická invázia v Pakistane,“ tvrdí Chomsky.
V závere rozhovoru sa Chomsky zamýšľa nad budúcnosťou kapitalizmu. Čiastočne súhlasí s tézou Karla Marxa, že kapitalizmus nakoniec zničí sám seba. Argumentuje to však tým, že Marx študoval abstraktný systém, ktorý mal len niektoré črty existujúceho kapitalizmu vrátane zásadnej úlohy štátu v rozvoji. „Štátne zásahy boli v širokom meradle základnou črtou rozvinutých spoločností vo Veľkej Británii, Spojených štátoch, Európe a Japonsku. Od Marxových čias boli vyvinuté mnohé mechanizmy, aby mohla byť existujúca forma štátneho kapitalizmu zachovaná. Pravdou ale je, že aj súčasný systém môže zničiť sám seba. A to z rôznych dôvodov, o ktorých uvažoval tiež Marx. Z môjho pohľadu dnes smerujeme k ekologickej katastrofe, ktorá môže vymazať ľudský život tak, ako keď pred 65 miliónmi rokov dopadol na Zem asteroid. Teraz sme tým asteroidom my sami. Stále je však v moci nás obyčajných ľudí, aby sme budúcim katastrofám zabránili a vytvorili slobodnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť,“ uzatvára Chomsky.
