Postupnú zmenu v postojoch Merkelovej je podľa nemeckého týždenníka možné vnímať ako „tichú kapituláciu“ voči svojim najväčším kritikom. V prvom rade ide o šéfa CSU Horsta Seehofera a ministra vnútra Thomasa de Maizièra, ktorí momentálne udávajú tón prisťahovaleckej politiky krajiny. Po teroristických útokoch v Paríži sa ich vplyv dokonca ešte zvýšil. Obaja volajú po stanovení hornej hranice pre prijímanie utečencov. „Do krajiny prúdia tisíce utečencov denne a mnoho spolkových krajín hlási nedostatok ďalších ubytovacích kapacít. Prieskumy ukazujú, že obľuba vládnucej strany klesá. Merkelová sa nachádza v prekérnej situácii, ale aj napriek tomu dlhodobo zotrvávala na svojich postojoch. Určité náznaky zmien sú viditeľné len v uplynulých dvoch týždňoch,“ uvádza Spiegel.
Na začiatku novembra sa s Merkelovou podľa informácií týždenníka stretli prední poslanci CDU a kancelárka vtedy prvýkrát naznačila možnú zmenu. Prisľúbila svojim kolegom, že bude podporovať určitú redukciu v počte doposiaľ prijímaných utečencov. Pripustila tiež, že súčasná situácia je dlhodobo neudržateľná a že v najbližších týždňoch sa zrejme zmena k lepšiemu neprejaví. „Členovia strany potom dostali jej prísľub aj písomne vo forme dokumentu, ktorý vypracovala Merkelová spoločne so šéfom CSU Seehoferom. Dokument síce priamo nehovorí o stanovení horného limitu, ale obsahuje zmienku o znížení doterajšieho počtu utečencov,“ konštatuje Spiegel s tým, že ako prvý začal o stanovení hornej hranice hovoriť minister vnútra de Maizière.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Vtedy v septembri to bolo povedané skôr len tak mimovoľne, pretože de Maizière nechcel ísť priamo proti Merkelovej. Šéf socialistov a vicekancelár Sigmar Gabriel však vyhlásil jeho návrh za protiústavný, ktorý navyše nič nevyrieši. Teraz však okrem Merkelovej zmenil názor aj Gabriel. Pred niekoľkými dňami verejne hovoril o novom začiatku v prisťahovaleckej politike krajiny,“ píše Spiegel. Nový plán kancelárky vraj počíta s tým, že Európska únia prijme ročne 300 000 až 500 000 utečencov, ktorí sa nachádzajú v Turecku. „Na oplátku by sa Turecko zaviazalo brániť ďalším utečencom, aby sa dostávali na územie EÚ. Podľa Merkelovej by mali zostať hranice v rámci EÚ otvorené. Kancelárka sa od začiatku snaží hájiť schengenský systém bez hraníc,“ pripomína nemecký týždenník.
Merkelová dlhodobo kritiku prichádzajúcu z CDU ignorovala, ale keď návrh ministra vnútra de Maizièra podporil tiež minister financií Wolfgang Schäuble, bolo zrejmé, že svojich odporcov už nemôže ďalej prehliadať. „De Maizière bol pritom vždy vnímaný ako jej verný spojenec. Ani on však nechcel naďalej podporovať politiku, ktorú považoval za nesprávnu. Za ešte hlasnejšieho kritika prisťahovaleckej politiky je však považovaný Seehofer, ktorý však nechce Merkelovú zvrhnúť a nehodlá ani žiadnym spôsobom eliminovať celú CDU. V súčasnosti totiž žiadna ďalšia alternatíva kancelárky neexistuje. Schäuble už bude mať v čase konania najbližších volieb sedemdesiatpäť rokov a v takom vysokom veku sa od čias Konrada Adenauera na post kancelára neodvážil nikto kandidovať,“ poukazuje Spiegel.
Seehoferovi teda ide podľa nemeckého týždenníka iba o to, aby Merkelová svoju politiku slovom zmenila. „Niektorí sa domnievajú, že Merkelová stratila kontakt s realitou, ale nie je to tak. Je si naopak veľmi dobre vedomá toho, že sa nachádza v ťažkej situácii. Na jar budúceho roku sa budú konať regionálne voľby v troch spolkových krajinách, kde získa Merkelová prvú hmatateľnú spätnú väzbu, ktorá bude odzrkadľovať reakciu na jej prisťahovaleckú politiku. Je možné, že sa Alternatíva pre Nemecko (AfD) stane od jari neoddeliteľnou súčasťou nemeckej politickej scény. V tejto chvíli však ešte nie je nič rozhodnuté. Návrh na vytvorenie kvót pre prijímanie utečencov však dáva zmysel, pretože predstavuje politické riešenie bez uzavretia hraníc Európy. V prípade, že kvóty nebudú presadené, kancelárka bude musieť pravdepodobne uzavrieť nemecké hranice a posielať utečencov späť. A to by bola pre kancelárku veľká porážka,“ uzatvára Spiegel.
