„Faktom je, že všetci teroristi sú prisťahovalci, ide len o to, kedy sa na územie Európskej únie dostali. Spojenie terorizmu s vlnou moslimov je skrátka zrejmé. Bohužiaľ to väčšina európskych politikov v rámci politickej korektnosti odmieta a tým sa zväčšuje priepasť medzi nimi a obyčajnými ľuďmi,“ povedal Orbán, podľa ktorého je po teroristických útokoch v Paríži úlohou číslo jedna hájiť hranice a kontrolovať, kto cez ne prechádza. Krajiny NATO a EÚ sú podľa jeho názoru s islamistami z Blízkeho východu a Afganistanu v otvorenej vojne. „Je teda celkom logické, že naši nepriatelia sa budú snažiť posielať k nám medzi utečencami svojich bojovníkov. Všetci predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Keď umožníte vstup miliónom ľudí bez identifikácie, riziko terorizmu sa logicky zvyšuje,“ podotkol Orbán.
Maďarský premiér považuje za ďalšiu prioritu „zachrániť Schengen“. V súvislosti s tým treba podľa jeho slov v prvom rade uplatňovať už spomínané zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ. Aj napriek jeho kritike Európskej únie a obráteniu sa chrbtom k liberálnej demokracii Orbán tvrdí, že jeho cieľom je zachrániť nielen Schengen, ale aj EÚ a NATO. Navrhuje reformy, v rámci ktorých by sa do popredia znovu dostali národné štáty. „Nie je možné, aby aj naďalej rozhodovali o každej maličkosti ľudia v Bruseli. Nechcem však nikomu nič vnucovať. Nerobím si ilúzie o tom, že malá stredoeurópska krajina môže viesť európsku diskusiu. Veď to sa nedarí ovplyvňovať ani Veľkej Británii a Davidovi Cameronovi. V každom prípade Maďarsko vždy patrilo a stále patrí k Západu. Náš pohľad je aj napriek kritike voči Západu pozitívny a vždy sme tieto naše postoje preukazovali v praxi,“ uviedol Orbán.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
V ďalšom priebehu rozhovoru sa Orbán vyjadril o zmene svojich postojov voči liberálnej demokracii, ktorá pritom bola v prvých rokoch po páde komunizmu v krajine s jeho stranou Fidesz bezprostredne spojená: „Pripúšťam, že moje myslenie a konanie sa za posledných dvadsaťpäť rokov zmenilo. Bolo by nezodpovedné, keby to tak nebolo. Kľúčové je však aj to, že sa zmenil samotný liberalizmus presadzovaný súčasnými politikmi. Nezameriava sa už bohužiaľ na rozširovanie slobôd, ale politickej korektnosti. Dnešní liberáli sa úplne otvorene zameriavajú na obmedzovanie slobôd národných štátov. Liberalizmus sa stal mainstreamovým politickým prúdom. Súčasní liberáli bojujú proti všetkým, ktorí sa k nim nehlásia. To, že nepatríte do hlavného prúdu, predsa neznamená, že neuznávate slobodu. Práve naopak.“
Maďarský premiér sa tiež ohradil proti pejoratívnemu významu pojmu populizmus. „Byť populista znamená slúžiť ľuďom, takže byť populistom nie je nič zlé,“ povedal Orbán. Vyjadril sa tiež o vzťahoch s Ruskom a jeho prezidentom Vladimirom Putinom: „Môže sa zdať, že naše priateľské vzťahy s Ruskom pôsobia trochu paradoxne. Je to trochu divné, ale politika je plná čudných vecí. Je to súčasť práce. V politike nie je priestor na osobné záležitosti. Ja reprezentujem záujmy maďarských voličov, nielen tie svoje. Je zrejmé, že bez Rusov je nemožné predstaviť si budúcnosť Maďarov. Skrátka, musíme mať s Rusmi vyvážený vzťah. Nič viac a nič menej. Nechovám žiadne osobné city voči prezidentovi Putinovi. Keby to tak bolo, nepopieral by som ich. Nemám potrebu sa týmto spôsobom zavďačovať západným politikom. S Putinom sa dá spolupracovať, aj keď to nie je jednoduché, pretože on nemá žiadne osobné pocity. Je úplne iný ako západní politici.“
Priateľské vzťahy s Ruskom pomáhajú podľa Orbána vybalansovať vzťahy s Berlínom. „Maďari nie sú v porovnaní s inými národmi EÚ zložití ľudia. To, čo si myslíme, vždy robíme. Skrátka nič zložité. Vzťahy s Ruskom nám slúžia na to, aby sme nemuseli byť závislí od Berlína, čo by sme skutočne nechceli. S Angelou Merkelovou nemusíme byť priatelia, ale spolupracuje sa s ňou jednoduchšie ako s Putinom. S nemeckou kancelárkou zastávame zhodné politické princípy, takže je potom jednoduché predstaviť si ich v realite. S Putinom je to zase naopak. Ako my Maďari hovoríme: je to úplne iná šálka kávy,“ uzatvára Orbán.
