Teroristi vraj komunikujú bez toho, aby sa prezradili. A to aj napriek tomu, že často využívajú aplikácie, ktoré sú voľne dostupné. Ide o rôzne četovacie služby, ktoré správy šifrujú.
„Tieto aplikácie sú navrhnuté tak, že nikto na svete nevie zlomiť tú komunikáciu,“ vysvetľuje špecialista pre IT bezpečnosť Pavol Lupták. Tie sú však veľmi dostupné. „Ich primárny cieľ je šifrovať komunikáciu tak, aby sa žiadne tajné služby, vlády alebo konkurencia nedostali k tej komunikácii. Takže je to celkom pochopiteľné, že keď chcete robiť niečo ilegálne, tak tieto aplikácie použijete,“ vysvetľuje Lupták.
Na otázku redaktorky, či by tvorcovia aplikácií predsa len nemali mať kľúč, ktorým by prelomili šifrovanie, Pavol Lupták odpovedá: „To neviem, je možné, že niektoré aplikácie takéto zadné vrátka majú. Napríklad britský premiér David Cameron chce tieto zadné vrátka presadiť, ale v prípade, že tieto aplikácie budú mať zadné vrátka, tak ich nikto nebude využívať, pretože budú nedôveryhodné.“
Špecialista pre IT bezpečnosť zároveň dodal, že tieto aplikácie však využívajú aj prenasledovaní ľudia, či už disidenti alebo ľudia, ktorí sa chránia pred diktátorskými režimami, prípadne tí, ktorí sa chcú chrániť pred akoukoľvek formou špehovania.
Problémom však nie sú len spomínané aplikácie, ale aj iné komunikačné kanály vrátane internetových stránok či e-mailov. Prečo ale tajné služby dokážu odpočúvať najmocnejšiu ženu Európy – nemeckú kancelárku Merkelovú, ale komunikáciu teroristov zachytiť nedokážu?
„Odpočúvanie je jednoduché, keď presne vieme, koho máme odpočúvať. Keď to nevieme, musíme si nájsť nejaký spôsob podľa vybraných, kľúčových slov,“ hovorí odborník na bezpečnosť a hrozbu terorizmu Andor Šándor. Teroristi sú ale podľa Šándora obtiažnejšie definovateľní ako samotná nemecká kancelárka, pretože si dávajú pozor. „Komunikácia je zriedkavá, často menia mobilné čísla, niektorí teroristi používajú veľmi prísne konšpiračné pravidlá,“ vysvetľuje.
Do digitálneho boja proti teroristom sa pustila už aj hackerská skupina Anonymous. Po parížskych útokoch zverejnila video, v ktorom sľubuje digitálnu odvetu. Už v prvý deň ich akcie sa im údajne podarilo nájsť a nabúrať tisíce účtov na sociálnych sieťach, stránky a videá, ktoré propagujú Islamský štát. Je možné, že sa hackerom darí tam, kde bezpečnostné zložky nestačia? Pýta sa redaktorka odborníka na bezpečnosť Andora Šándora.
„To, že sa k tomu Anonymous prihlási, ešte neznamená, že tajné služby to nevedia. Tajné služby sa tým totiž nechvália. Vždy je lepšie tie stránky napadnúť alebo ich kontrolovať a nemá cenu to verejnosti oznamovať, že to robíme a vieme to robiť,“ vysvetľuje.
Zároveň upozorňuje, že v tomto prípade nejde o odhalenie komunikácie, ale len o nájdenie stránok, ktoré slúžia na propagáciu a verbovanie. Tie však predstavujú nebezpečenstvo, najmä pokiaľ ide o radikalizáciu mladých ľudí.
