Teroristi sú fanatici, kriminálnici a monštrá. Sýrsky pas položili vedľa atentátnika úmyselne, aby ešte priživili nenávisť. Hovorí francúzska novinárka

Aké boli vaše prvé reakcie, keď ste sa dozvedela o teroristických útokoch v Paríži?

Očakávali sme, že sa to môže stať. Nebolo to až také prekvapenie. Napriek tomu sme boli v šoku. Je to strašné.

Po útokoch na redakciu Charlie Hebdo sa veľa hovorilo o tom, že teroristov francúzske tajné služby poznali, ale neprikladali im dôležitosť. Nemyslíte si, že vaše tajné služby situáciu vo Francúzsku podceňujú?

Jeden z útočníkov bol na zozname ľudí potencionálne nebezpečných. Avšak takých je niekoľko tisíc a nemôžu ich stále strážiť. Druhý bol hľadaný políciou. Keby ho chytili, tak by bol vo väzbe. V každej krajine sú hľadaní ľudia. V tejto situácii človek nevie hodiny ani dňa, keď sa objavia nové správy, budú odhalení noví prisluhovači teroru či noví teroristi.

Do akej miery je Paríž a Francúzsko multikultúrnou spoločnosťou schopnou predísť nenávisti voči moslimom či dokonca odvetným útokov napríklad na tunajšie mešity?

Ide o veľmi uvedomelú spoločnosť. Aspoň v to dúfam. Sú tu tiež politickí populisti ako Národný front. To je jediná politická sila, ktorá sa netají nenávisťou k ľuďom inej farby pleti či iného náboženstva. Avšak je osamotená. Existujú ale aj ľudia, čo volia Národný front a v živote nevideli Araba. Objavili sa štúdie, že na východe Alsaska, v oblastiach bez imigrantov, volili Marine Le Penovú, pretože sa báli zmien. Myslím si, že imigrácia je vo Francúzsku fenoménom. Ostatne sama pochádzam z emigrantskej rodiny, som arménskeho pôvodu. Moji predkovia sem prišli pred sto rokmi. Boli rôzne vlny emigrácie. Trebárs Poliaci emigrovali do severného Francúzska a vôbec nešlo o bezproblémovú emigráciu. To možno ostatne povedať aj o talianskej emigrácii. Pritom to boli kresťania a Európania. S moslimami je to trochu ťažšie, ale sú tu už viac ako päťdesiat rokov. Väčšina Francúzov pozná moslimov, ktorí sa integrovali a stali sa bežnými občanmi. V Paríži je aj múzeum imigrácie. Malo reklamnú kampaň. Tá informovala o tom, aké obrovské percento Francúzov má buď babičku alebo dedka emigranta. Náš premiér je Španiel, starostka Paríža tiež, bývalý prezident je maďarského pôvodu. Preto pochybujem, že by sa zdvihla vlna odporu proti moslimom.

Cítite ako žena s arménskymi koreňmi nejakú nevraživosť voči Turkom, ktorí uskutočnili na Arménoch genocídu?

Čo sa týka arménskej problematiky, tak moji predkovia pochádzali z Kaukazu a nie z Turecka. Išlo o antikomunistickú emigráciu. Tento rok máme storočie tejto genocídy. Bola som vlani v Turecku ako normálny turista. Žiadnu nevraživosť necítim.

Avšak práve cez Turecko sa do Európy dostáva obrovská vlna utečencov zo Sýrie a ďalších islamských krajín. Postkomunistické štáty sa k nim stavajú veľmi odmerane. Západná Európa je k nim ústretová. Ako to vnímate?

Bola som na reportáži v Budapešti, keď utečenecká vlna začala. V tejto súvislosti sa podľa mňa Turecko správalo veľmi dobre. Prijalo okolo dvoch miliónov utečencov. Dlho sme tu v EÚ nič nerobili. Chyba bola v tom, že sme si mysleli, že sa v Sýrii nič nedeje. Utečenci žili cez rok v táboroch a je normálne, že chceli lepší život. Spočiatku si možno mysleli, že sa vrátia domov. Bola som tiež na reportáži v Arménsku a tam prijímali Arménov zo Sýrie. Tiež si najskôr mysleli, že budú rok v Arménsku a potom sa vrátia domov. Následne sa ukázalo, že sa v Sýrii situácia tak zhoršila, že sa rozhodli, že už sa domov, aspoň zatiaľ, nevrátia. Migranti zistili, to som sa dozvedela v Budapešti, že sa v Európe žije oveľa lepšie. Preto sem začali prichádzať. To je pochopiteľné, to by urobil každý.

Ako dlho ste žili v Česku?

Zhruba päť rokov.

Dokážete pochopiť, že viac ako sedemdesiat percent Čechov je proti imigrantom?

Počula som Čechov, ktorí hovorili, že ich krajina nikdy neprijímala utečencov. To nie je pravda. Dobre sa pamätám na to, že sa z bývalej Juhoslávie do Česka prijímali aj moslimovia z Bosny. Vtedy som o tom písala. Samozrejme, že české nálady chápem. Ľudia majú strach. Avšak aj slovenský prezident Andrej Kiska hovoril o utečencoch dobre. Hovoril, že Československo bolo tiež kedysi krajinou emigrantov.

Hovorili ste o Francúzoch z Alsaska, ktorí nikdy nevideli moslimov, a preto sa ich boja. Myslíte si, že Česi majú podobný problém?

Neviem, ale za vojny v Juhoslávii neziskovky, ktoré sa ňou zaoberali, urobili veľa dobrého. Vtedy ste, myslím, mali za ministra vnútra Jána Langoša a ten bol rozumný. Veď za komunizmu bolo Československo a všetci ste jazdili do Juhoslávie, takže niektorí moslimov spoznali. Vtedy sa to riešilo oveľa citlivejšie. Aj vtedy boli v utečeneckých táboroch problémy. Emancipované ženy zo Sarajeva sa dosť hádali so ženami z dedín okolo Sarajeva. Napriek tomu sa všetko vyriešilo.

Veľa Čechov si myslí, že s utečeneckou vlnou do Európy prichádza aj veľa teroristov. Ostatne, to sa už niekoľkokrát preukázalo. Čo si o tom myslíte?

Nemožno na utečencov pozerať ako na teroristov. To je podľa mňa úplná hlúposť. Do emigrácie sa, pravda, dostane občas nejaký terorista a zneužije ju. Mohol by  však využiť aj mnoho iných príležitostí. Som presvedčená o tom, že Islamský štát to zneužíva úmyselne. Teroristi Islamského štátu sú diabolsky chytrí. To, že nechali sýrsky pas vedľa človeka, čo útočil na štadión v Paríži, bolo cielené. Keď sa ide niekto odpáliť, položí pas vedľa seba? Nie! Veď je to celé dosť divné. Podľa mňa to teroristi z Islamského štátu robia úmyselne, aby živili v ľuďoch nenávisť. Oni využijú všetko, čo môže obrátiť obyčajných ľudí proti sebe.

Nedávno britský premiér David Cameron poslal EÚ určité požiadavky, hlavne krajinám eurozóny. Myslíte si, že by situácia v Európe mohla dospieť do bodu rozpadu?

To by som sa čudovala, ale nikto nevie. Ľudia, ktorí hlásajú rozpad Európy, sú populisti!

Ako vnímate českého prezidenta Miloša Zemana v jeho drsných vyhláseniach o islame?

Podľa mňa je potrebné rozlišovať medzi islamizmom a islamom. Islamizmus sa naozaj rovná fašizmu, ale islam nie. To je amalgám dnešnej rétoriky. Teroristi v mene islamu vraždia. Sú to fanatici, kriminálnici a monštrá. Nemajú s islamom nič spoločné. Veľká väčšina moslimov, čo u nás žijú, s nimi vôbec nesúhlasia. Veď aj pri útokoch zomrelo niekoľko moslimov.

Myslíte si, že po týchto útokoch zostane Paríž stále rovnaký?

Áno, myslím si to. Boli to útoky na mladú generáciu. Je dôležité, aby na to mladšia generácia reagovala. Nie nenávisťou, ale rozumom. V Česku to až tak nepoznáte, ale u nás vo Francúzsku je veľa zmiešaných manželstiev. Na začiatku ste sa ma pýtali, aké boli moje prvé reakcie po útokoch. Bola som vystrašená. Nikto z nás nie je superman. Paríž je ale veľmi ústretové mesto. Jednoducho, budeme žiť ďalej a nevzdáme sa.