Nie som zlodej. Môžu ma monitorovať, koľko chcú. Môjmu bratovi debili z Islamského štátu podrezali hrdlo, reaguje na Ficove slová Afganec žijúci na Slovensku

0
Obaidullah MIR, Afganec žijúci na Slovensku (Autor: Archív O. MIR)

Európania, ale aj zvyšok civilizovaného sveta sú v týchto dňoch v šoku z teroristických útokov, ktoré sa odohrali v piatok v Paríži. Ako vnímate tieto tragické udalosti?

Nielen tieto udalosti, ale všetky ostatné teroristické útoky, či už v Sýrii, Libanone, Paríži, v Afganistane, v Egypte považujem za hrozné, otrasné a zákerné akty proti ľudskosti. Ja nenachádzam iné slová, ako by som to inak mohol pomenovať – to je niečo neskutočné.

Predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že bezpečnostné zložky na Slovensku v súčasnosti monitorujú „každého jedného moslima, čo sa nachádza na území SR“, pričom , ako dodal, vo väčšine prípadov ide o legálnych obyvateľov. To znamená, že monitorujú aj vás. Nemáte z toho zlý  pocit?

V mojej rodnej krajine je také porekadlo. Ak nie si zlodej, nemusíš sa báť kráľa, a ak nie si s prepáčením k*rva, nemusíš sa báť Boha. Ja nie som ani zlodej, ani k*rva. Môžu ma monitorovať, koľko chcú a kedy chcú.

Nepovažujete to za diskriminačné?

Samozrejme, považujem to za diskriminačné. Ak existujú podozrenia, ktoré potvrdia orgány činné v trestnom konaní, v takom prípade je v poriadku, ak niekoho odpočúvajú. No ak  plošne všetkých…Ťažko mi je k tomu sa vyjadriť.

Po právnej stránke je to dosť neštandardné. Žijeme v právnom štáte, kde platia nejaké pravidlá.
My rešpektujeme zvyky, pravidlá, kultúru, všetko, čo je na Slovensku bežné, nesnažíme sa nič meniť. Ale ak nás niekto monitoruje len preto, že vyznávame islam, tak to nie je fér.

S utečeneckou vlnou sa zároveň čoraz intenzívnejšie ozývajú hlasy o hrozbe islamizácie Európy. Odpor niektorých ľudí k islamu sa ešte väčšmi vystupňoval nedávnymi atentátmi v Paríži. Ako vnímate fakt, že ľudia sa boja moslimov a islamu?

Považujem to za veľmi zlé, ak budú všetkých hádzať do jedného vreca, lebo nie všetci ľudia sú rovnakí, nie všetci rovnako rozmýšľajú. Práveže väčšina moslimov, ktorí žijú v Európe, utekajú pred moslimskými radikálmi. Dovolím si tvrdiť, že sú výrazne proti tomu, čo sa deje v islamskom svete. Ak by sme všetkých hádzali do jedného vreca a na všetkých moslimov by sme sa pozerali ako na potenciálnych teroristov, to by nebolo dobré, lebo by to mohlo vyvolať nepokoje. Obávam sa, že sa môžu posilniť extrémistické reakcie voči moslimom.

Máte informácie o tom, že by na Slovensku žili radikálni moslimovia?

Nemyslím si, že by na Slovensku žili radikálni moslimovia. Tí ľudia, s ktorými ja prichádzam do kontaktu, majú veľmi ďaleko od radikálneho islamu. Žijú svoj život a myslím si, že svoje vierovyznanie (islam) vnímajú len okrajovo.

Akí sú teda moslimovia žijúci na Slovensku?

Zdôrazňujem, že to sú ľudia, ktorí utiekli pred radikálnym islamom. Európu len teraz začali trápiť islamisti, ale my na to upozorňujeme už 30 rokov. Už desiatky rokov kričíme, že treba proti nim neúnavne bojovať, lebo sú morom spoločnosti. My už ani nevládzeme kričať, že treba bojovať proti teroristom, radikálnym islamistom, takže pre nás to nie je nič nové. Nakoľko tie problémy boli doteraz len v oblasti Blízkeho a Stredného východu, nikoho to nezaujímalo. Lebo vždy sa to vysvetľovalo slovami: „Však oni sú šibnutí, nech bojujú medzi sebou.“ Teraz, keď sa rozšíril ten problém do Európy, už sa tým začínajú zaoberať aj Európania. Tvrdím, že ešte stále je čas zlikvidovať tých debilov.

Čo majú spoločné bojovníci za IS s moslimským vierovyznaním?

Jednoznačne to nesúvisí s islamom, ale súvisí to s ich chorým mozgom.

Ako by si zhodnotil celospoločenskú diskusiu na Slovensku v otázke moslimských utečencov  a  imigratov?

Myslím si, že  opatrnosť je na mieste, ale netreba v ľuďoch vyvolávať nenávisť voči nejakej rase alebo náboženstvu. Na Slovensku predsa žijú moslimovia, ktorí tu slušne žijú a pracujú. Okrem toho nemajú ani v jednej bunke svojho mozgu úmysly urobiť niečo zlé. Práve naopak. Cítia sa tu byť doma. Trápia ich rovnaké problémy ako rodiny Slovákov.

Skrátka, nie je dobré, keď rozdelíme spoločnosť len kvôli tomu, aby sme vyhrali voľby. Voľby sa skončia, ale tá nenávisť v ľudoch bude pretrvávať. Potom sa môžu objaviť naozaj neprimerané reakcie voči moslimom. Samozrejme, s príchodom takého vysokého počtu utečencov je na mieste obozretnosť, nemusia byť všetci pekní a dobrí, to tak nie je.

ZANS je kultúrno-spoločenské združenie Afgancov trvalo žijúcich na Slovensku. Neuvažovali ste nad tým, že by ste z pozície predsedu ZANS mohli rozvinúť celospoločenskú debatu o islame a moslimoch žijúcich na Slovensku?

ZANS nie je náboženská organizácia, preto si nemyslím, že je našou úlohou obhajovať náboženské záležitosti. No celospoločenská debata o utečencoch, migrantoch, emigrantoch, to áno, to považujem za potrebné. V tom môže byť ZANS skutočne nápomocný slovenskej spoločnosti, aby lepšie spoznali spôsoby nášho života, aby vedeli, že niektorí z nás na Slovensku žijú aj 30 rokov, že sme pre Slovensko urobili veľa dobrých vecí. ZANS síce nie je náboženská organizácia, ale áno, všetci členovia ZANS sú moslimovia.

Máte aj osobnú skúsenosť s radikálmi z Islamského štátu?

Áno, žiaľ. Dokonca v mojej rodine. Môjmu bratovi počas spánku podrezali hrdlo a zabili ho. Bojovník Islamského štátu. Myslíte si, že ja ich zbožňujem? Nenávidím ich viac ako ktorýkoľvek Slovák.

Kedy zavraždili vášho brata a prečo?

27. februára tohto roka. Bol veliteľom Výchovnej jednotky afganskej armády pre sever Afganistanu. Bojoval proti Talibancom, Al-Kaide aj proti týmto debilom z Islamského štátu. Podrezali mu krk a 13-krát ho pichli do srdca. Takže mňa to uráža, keď všetkých moslimov hádžu do jedného vreca.

Nemecko včera spustilo v Afganistane vysvetľovaciu kampaň, ktorá má odradiť utečencov, aby platili prevádzačom za zorganizovanie ich dlhej a často smrteľnej cesty za novým životom v Európe. Pochádzate z Afganistanu, ako vnímate skutočnosť, že drvivá väčšina utečencov chce ísť práve do Nemecka?

Čo sa týka vysvetľovacej kampane, považujem ju za legitímne právo Nemecka. Neviem, prečo si Afganci vyberajú práve Nemecko. To je asi taká móda. Aj mňa sa minule pýtal jeden môj kamarát, či som ešte na Slovensku, či som ešte neodišiel do Nemecka (smiech). Ja sa nechystám zo Slovenska odísť, ak ma, samozrejme, nechajú na Slovensku žiť.

- Reklama -