Salafisti sú ultrakonzervatívnymi vyznávačmi islamu. Ich radikálnejšia odnož sú džihádisti, zástancovia svätej vojny.
Buschkowsky hovorí: „V tomto momente odhadujem, že počet salafistov predstavuje z celkového počtu islamistov v Nemecku približne 5 000 osôb. Salafizmus vyžaduje od svojich stúpencov len povinnosť dodržiavať denný rituál, inak celý deň nemusia robiť nič. Tvária sa ako islamská elita, vyvolení z vyvolených. Ostatní moslimovia v nich vidia skôr povaľačov.“
„Moji rodičia ma naučili základné veci o tom, ako sa správať, ako zaobchádzať s peniazmi. Keď sme položili peniaze na stôl a rozdelili ich, a tak sme to skutočne mali vo zvyku, najprv prišli na rad veci, o ktorých sa skrátka nediskutovalo. Primárne sa odložili peniaze na nájomné, potom nasledovali sumy na dopravu do práce a do školy. Ako tretia nasledovala suma na domácnosť, potom na školu, oblečenie a ďalšie veci. A až na úplný záver zostala zábava, kino. A dnes?! Je to, bohužiaľ, úplne inak. Nájomné je niekoľko mesiacov, v extrémnych prípadoch aj rok, platené len čiastočne alebo vôbec. Na druhej strane si však v obývacej a detskej izbe užívajú rôzne herné konzoly, platené televízne kanály, zábavnú elektroniku od výmyslu sveta. Auto pred domom reprezentuje životný štandard,“ podotýka Buschkowsky.
„Salafisti sú ochotní prijať rôzne technické vymoženosti Západu, ale nikdy jeho spoločenské, ekonomické a sociálne vzorce,“ dodáva.
Buschkowsky ďalej uvádza: „Medzi nami však existujú aj ľudia, ktorí musia vďaka osudu otočiť každý cent v ruke, ktorí si musia rozmyslieť, ako ušetriť peniaze pre deti na školský výlet na konci roka alebo lyžiarsky výcvik na horách. Títo ľudia majú moju účasť, moju solidaritu. A práve pre týchto ľudí sú sociálne siete. Viem, že títo ľudia majú vždy zaplatené nájomné, nepripadá pre nich do úvahy uspokojovať najprv svoje priania – až keď zariadia všetky povinnosti. Toto nie je otázkou nejakého etnického charakteru, nejakej príslušnosti. Toto je jednoznačne otázka dostatku či nedostatku sociálnej kompetencie. Sme spoločnosť, ktorá uznáva právo, je otvorená, liberálna a solidárna. Spoločnosť, ktorá svojich občanov chráni pred existenciálnou hrozbou. Spoločenstvo, ktoré vlastne môže od jednotlivcov očakávať, že budú niečo robiť, prinášať výsledky svojej práce. A nie sa namiesto toho zaoberať ideológiou, vierou, dogmami a dávať priestor fanatizmu. Naším najvyšším cieľom je a zostáva, aby každý človek v našej krajine mohol žiť samostatný život a mohol dosiahnuť prosperitu.“
Toľko z kapitol Buschkowského knihy, ktorú napísal v roku 2013.
A aká je realita dnes? Minulý týždeň prebehli dva summity najvyšších predstaviteľov Európy na Malte a vo Viedni. Výsledkom sú prísľuby obrovských finančných prostriedkov krajinám, v ktorých nemôžeme žiadnym relevantným spôsobom tieto sumy kontrolovať, v ktorých je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti budú potrebovať ďalšie navýšenie týchto finančných podpôr. Európa sa dobrovoľne stane dojnou kravou pre niektoré africké krajiny a krajiny Blízkeho východu.
Stane sa ľahko vydierateľnou. Islam bude Európu postupne vnútorne destabilizovať narušovaním spoločenského prostredia, občasnými atentátmi bude vytvárať všadeprítomný strach, bude z Európy čerpať zdroje a oslabovať ju tak ekonomicky. Musíme okamžite zatiahnuť ručnú brzdu, inak nebudeme mať neskôr čo zachraňovať.
Bavorský minister financií Markus Söder jednoznačne vyhlásil: „Angela Merkelová by mala pripustiť chybu. Útoky v Paríži všetko menia. Teraz očakávame od Merkelovej politický obrat. Francúzsko uzavrelo svoje hranice a my by sme mali urobiť to isté. Veľa imigrantov sa nikde neregistrovalo. Prešli cez zelenú hranicu alebo boli len tak vpustení v lavíne ľudí. Tento stav musí okamžite skončiť. Nie každý utečenec je terorista, ale v otázke bezpečnosti nesmieme robiť absolútne žiadne kompromisy. Veľká koalícia na čele s kancelárkou musí konečne stanoviť stratégiu. Pravda je na hraniciach. Je potrebné stanoviť maximálny možný počet imigrantov. Nemôžeme prijať 1 milión prisťahovalcov ročne.“
Alexandra Dlouhá
