„Oproti reštaurácii Belle Epoque, kde v piatok v noci zabíjali islamisti, je zavesený obrázok s nápisom ,Vojna začala‘. O pár ulíc ďalej, na námestí Republiky, spievajú mladí Francúzi melancholické songy o svetovom mieri. Ale okrem toho sú v Paríži aj ľudia, ktorí sú pripravení odštartovať kultúrnu vojnu,“ píše na úvod reportér izraelského denníka Anshel Pfeffer a poukazuje na to, že obviňovanie moslimov a islamu zo strany mnohých Francúzov nikoho neprekvapuje. V krajine totiž žije päť až desať miliónov moslimov. Ich presný počet nie je známy, pretože zákony neumožňujú získavať od ľudí informácie týkajúce sa ich viery. „Teroristické útoky spáchali mladí ľudia narodení vo Francúzsku, ktorí si obľúbili radikálny islam; predstavujú pre francúzsku spoločnosť vážnu hrozbu,“ domnieva sa Pfeffer.
Po teroristických útokoch v Paríži sa podľa Pfeffera na mnohých mešitách vo Francúzsku objavujú protimoslimské nápisy. Na jednom pietnom zhromaždení v Lille sa zase nahlas ozývali hlasy požadujúce okamžitú deportáciu islamistov. „V reakcii na správy, podľa ktorých boli minimálne traja teroristi rodení francúzski moslimovia, navštívili predstavitelia moslimov koncertnú sálu Bataclan a spoločne so skupinou rabínov zapálili sviečky a spievali francúzsku hymnu,“ píše Pfeffer a tlmočí ďalej názory niekoľkých moslimských prisťahovalcov. Všetci svorne tvrdia, že sa ničoho neobávajú. „Žijem tu šesť rokov a nikdy som nemal problémy. Môžem povedať, že tunajšie úrady aj ľudia sú fajn,“ hovorí manažér logistiky Abdel Radi, ktorý prišiel do Francúzska z Maroka.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Ďalšie názory tunajšieho moslimského imigranta získava Pfeffer v starobylých uliciach Paríža, kde sa každý deň koná blší trh. Je tu vidieť veľmi zreteľný rozdiel medzi imigrantmi, ktorí prišli do krajiny z Alžírska a Tunisu. V okolí bývajú predovšetkým bývalí príslušníci robotníckej triedy. Tunajšie obchody nesú názov ich bývalých židovských majiteľov, ktorí sa presťahovali do bohatších štvrtí. Býva tu tiež sanitár z miestnej nemocnice Mustafa Bariki, ktorý prišiel do Francúzska pred štyridsiatimi rokmi z Alžírska. Ani on sa neobáva, že by mohlo zo strany rodených Francúzov dôjsť k nejakej represii proti moslimskej menšine. „V tejto štvrti žiadna extrémna pravica nie je. To hovoria iba v televízii. My ich existenciu rozhodne nepociťujeme. S terorizmom nemám ako obyčajný moslim nič spoločné. Islam niečo také zakazuje,“ hovorí Mustafa.
Niektorí z tunajších moslimov uvažujú viac o dôsledkoch migračnej vlny pre Francúzsko ako o teroristických útokoch. „Bol by som radšej, keby krajiny žiadnych sýrskych utečencov neprijímali. Nebude to dobré pre Francúzsko ani pre moslimov, ktorí tu už žijú,“ hovorí Hassan Shougri, ktorý tu žije sedem rokov. Ako však reportér izraelského denníka poznamenáva, Shougri nemusí mať obavy, pretože väčšina Sýrčanov mieri predovšetkým do Nemecka a Švédska. „Utečenci, ktorí prichádzajú do Francúzska, chcú väčšinou pokračovať ďalej do Veľkej Británie. Aj napriek tomu však ich samotná prítomnosť posilňuje podporu Národného frontu Marine Le Penovej v predvečer krajských volieb. Hlasujte za svoj domov – hlasujte za Národný front, hlása jeden z predvolebných plagátov, na ktorom stojí mladá žena so zahalenou tvárou a oproti nej žena, ktorá ma na hlave červenú čiapku,“ píše Pfeffer.
