„Demografické predpovede sú častokrát jedny z najspoľahlivejších, a to čiastočne preto, že už máme veľa informácií o skutočnostiach, ktoré sa nemenia. Vieme napríklad, koľko tridsaťšesťročných ľudí bude žiť v roku 2050, pretože sa všetci narodili vlani,“ píše Hague a dodáva, že k veľkým zmenám v pôrodnosti dochádza pomaly.
Pri pohľade na demografické predpovede môžeme vypozorovať niekoľko vecí. „Zistíme, že Británia zrejme zosadí Nemecko z pozície najľudnatejšej krajiny EÚ, že USA budú bujnieť, zatiaľ čo európske krajiny uvädať, že mnoho vznikajúcich ekonomík bude mať rýchlejšie starnúce populácie, než očakávali, čo zbrzdí ich budúci rast,“ konštatuje Hague. Dodáva, že v nasledujúcich 35 rokoch bude až polovica novonarodených obyvateľov Zeme z Afriky, predovšetkým z chudobnejších a nestabilných regiónov, rovnako ako z vojnami zničených krajín. Podľa odhadov by mala mať Afrika v roku 2050 1,3 miliardy obyvateľov. „Inými slovami, podľa očakávaní vzrastie počet ľudí v Afrike a západnej Ázii o 110 000 za deň po dobu niekoľkých desiatok rokov.“
Ak túto skutočnosť zahrnieme do kontextu súčasnej utečeneckej krízy, ku ktorej sa Európa stále nedokáže otvorene postaviť, javí sa ako nepredstaviteľná. Preto je nemecká politika otvorených dverí absolútne neudržateľná a Hague volá po konkrétnych číslach a jasných obmedzeniach v prijímaní migrantov.
Zároveň podotýka, že je bezpodmienečne nutné opevniť vonkajšie hranice schengenského priestoru, inak si ich jednotlivé krajiny uzavrú medzi sebou. Najprv dočasne, neskôr natrvalo. Veľké obete musia byť schopní priniesť aj obyvatelia Európy, pričom si musia uvedomiť, že bez priamej intervencie na Blízkom východe sa zrejme nič nevyrieši. Hague však podotýka, že je potrebné sa naučiť „intervenovať efektívnejšie“.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Musíme urobiť viac, než robíme; v Somálsku – financovať africké jednotky bojujúce s terorizmom, presunúť naše lode k pobrežiu, založiť legitímnu vládu s diplomatickou a finančnou podporou OSN,“ vysvetľuje Hague. K tomu budeme potrebovať „malé, vysoko mobilné ozbrojené jednotky ako tie francúzske, ktoré len-len zachránili Mali a Stredoafrickú republiku pred kolapsom“.
Hague pripomína, že EÚ má rada „stress testy“ svojich finančných inštitúcií, lenže teraz je na čase otestovať inú časť organizmu a zistiť, ako sa dá vyrovnať s dlhodobou migráciou. Vyjadruje svoj smútok nad súčasnou EÚ, ale verí, že môže dôjsť k zmenám v jej fungovaní. „Eurozóna vznikla s vedomím toho, že jednotná menová únia nemôže dlhodobo fungovať bez únie fiškálnej, bez masívnych dotácií určitým regiónom a bez jednotného pracovného trhu,“ konštatuje Hague. Nielen mena, ale aj schengenský priestor však v súčasnej dobe EÚ skôr rozdeľujú.
Na záver dodáva, že ak má Európska únia prežiť, je nutné si uvedomiť, že správne vedenie musí byť schopné prispôsobiť sa okolitému prostrediu, inak je vopred odsúdené na záhubu.
autor: spa
