O pár dní si pripomenieme už 26. výročie Novembra 1989. Ako sa pozeráte na ponovembrový vývoj, boli ste niečím sklamaný?
Pokiaľ ide o ponovembrový vývoj, nemôžem povedať, že by som hneď v novembrových dňoch alebo po Novembri 1989 neupozorňoval na možné chyby a nedostatky. Keď si prečítate moje publicistické vystúpenia, moje práce, na určité negatívne javy, ktoré sa môžu v niektorých oblastiach prejavovať, som už vtedy upozorňoval. Nedomnievam sa, že tie chyby, ktoré v súčasnej spoločnosti vyvolávajú dezilúziu, boli objektívne nevyhnutné. Je to výsledkom toho, že sa podľa mňa málo dbalo na to, na čo upozorňoval už T. G. Masaryk, že demokratom sa nikto nerodí, že demokratov je potrebné vychovávať v duchu demokracie. Tu si najmä niektorí čelní politici hneď po Novembri ´89 predstavovali ďalší vývoj ako obdobie, keď Mojžiš vyvádzal Židov z egyptského zajatia a putoval s nimi dlho po púšti, aby nastúpila azda nová generácia. Podobne to niektorí z politikov vyjadrovali vo svojich vystúpeniach, že sa musí počkať, až odíde predchádzajúca generácia, ktorá ale v skutočnosti bola tiež aktérom politických zmien v roku 1989. Takže to je problém výchovy k demokracii a toho, akých reprezentantov si spoločnosť zvolí. Ťažko si tiež neuvedomiť pri kritike vývoja, že politická reprezentácia, ktorú si ľudia zvolili vo voľbách, bola zvolená v demokratických voľbách.
Ak by som mal sám hovoriť k tomu, čo sa mi nepáči, iste sa tu prejavuje opustenie ideálov, v mene ktorých bol 17. november 1989 ako zásadná zmena proklamovaný. Teraz som sa zúčastnil vedeckej diskusie, ktorá sa týkala výročia vydania Masarykovej Českej otázky, keď Masaryk ukazoval plebejské zdroje obnovy slovenského národa. A napríklad vzťah ku koreňom českého obrodenia a koreňom Masarykovej filozofie, ktorá vyústila do vzniku československého štátu, je spochybňovaný dokonca v oblastiach, ktoré predchádzajúce generácie považovali za nepochybné. Ak Švehla a ďalší hovorili, že český národ sa udržal práve vďaka tomu plebejskému prvku, pre Švehlu to boli sedliaci, tak dnes prevláda trend, akoby to bola aristokracia. Mnoho intelektuálov sa hanbí za tieto plebejské korene a za to, čo Masaryk do zdrojov slovenskej a československej štátnosti vložil. Nemôžem povedať, že to je niečo neobvyklé, na to už upozorňoval Max Weber, keď hovoril o tom, že časť verejnosti je očarená šľachtickými prívlastkami a podobne.
Keď si vezmeme Masarykov vzťah napríklad k svetskej moci cirkvi a to, akým spôsobom sa tento trend prejavuje v súčasnosti, je to ďalší príznačný rys. Masaryk hovorí pri 10. výročí vzniku Československa, že sociálna stránka štátu nemôže byť založená na nejakom almužníctve, ale musí byť plodom skutočnej úlohy štátu, preto je demokratická republika vytvorená. Posledné roky pred nastolením súčasnej vlády bola práve založená na opačných princípoch. A tak by som mohol ďalej pokračovať. Masaryk pri odchode z úradu hovoril, že štáty sa udržiavajú tými ideálmi, z ktorých povstali. Je otázka, či sme ideálom, ktoré si pripomenieme prejavmi prednášanými v novembrových dňoch, zostali verní.
Keď hovoríme o ideáloch, z ktorých sme povstali, aj o vyznamenaniach pri príležitosti 28. septembra, v Deň českej štátnosti, ako vidíte v tejto súvislosti problém, ktorý trápi Európu a ktorý sa nás zatiaľ natoľko nedotýka, ale v budúcnosti iste bude dotýkať, a to je otázka migrácie? Je podľa vás ohrozená Česká republika a Európa tým, čo sa označuje ako stret civilizácií, a veľkým exodom ľudí inej kultúry, inej viery do nášho civilizačného priestoru?
My sme o tom písali vo vlani vydanej knižke o ľudských právach v súčasnosti, keď sme upozorňovali na niektoré varovania amerických politológov, na rôzne modely kultúr. V súčasných diskusiách, najmä v sporoch medzi niektorými európskymi štátmi a štátmi Visegrádskej štvorky sa strácalo to, že dohovor o utečencoch je prijatý na platforme OSN. A keď sú Česká republika alebo iné štáty obviňované, že neplnia určité záväzky, tak chcem upozorniť na to, že hneď v paragrafe dva tohto dohovoru sa uvádza, že všetci migranti, ktorí prichádzajú na územie signatárskych štátov, sú povinní rešpektovať zákony tejto krajiny.
Nikto sa nezaoberá tým, hoci všetky štáty EÚ aj ďalšie štáty sú signatármi tohto dohovoru, prečo sa tento základný paragraf nerešpektuje. V inom paragrafe sa uvádza, že keď už je niekto prijatý na územie štátu, má voľnosť pohybu. Kvóty sú podľa môjho názoru v rozpore aj s týmto ustanovením dohovoru o utečencoch. A my sa neriadime len pravidlami, ktoré v dohodách prijali všetky štáty EÚ, ale sme viazaní predovšetkým univerzálnymi dohodami prijatými na platforme OSN. A štáty, o ktorých sa rokuje, sú členmi OSN. Domnievam sa, že utečenecká vlna nie je bežný stav, ktorý tu v minulosti vznikal, veď sa zverejnili fakty o tom, koľko imigrantov prichádza napríklad z Kosova alebo z Albánska, hoci sú to štáty, kde nie sú žiadne vojnové konflikty. Myslím si, že je potrebné si uvedomiť, že je to kvalitatívna zmena, s ktorou nepočítal ani dohovor o utečencoch, ani s tým zrejme pôvodne nepočítali dohody, ktoré boli uzatvárané na tej regionálnej, teda európskej úrovni.
Asi by sme sa mali vrátiť k tomu, aby sme objektívne analyzovali tento stav, bez emócií. A uvedomiť si, že určité migračné vlny boli vždy, ale že ide o migráciu, že nejde o bežnú otázku utečencov politických alebo náboženských. To musí byť výsledok nejakej organizácie, to nie je vec, ktorá by mohla vyjadrovať individuálne rozhodnutia jednotlivcov, to je predsa masová záležitosť. A nielen daná politickými alebo náboženskými aspektmi, nejde zďaleka len o útek z krajín, ktoré sú zmietané vojnou. Pokiaľ ide o príčiny migračnej vlny, musíme si klásť otázku, kto to zavinil, kde sú jej príčiny, prečo sa nezodpovedne búrali štátne štruktúry, keď boli už skúsenosti, napríklad zo Somálska a pod., čo to znamená, takže pokračovať v určitých chybách a vytvárať stav bezštátnosti nie je niečo, čo by bolo nepredvídateľné. Myslím, že je to určite záležitosť, ktorá nie je bežná, a nezáleží, či sa zameriam na problém len islamského hnutia, ktoré tam hrá tiež veľkú úlohu, ale asi nie je jediný. Úlohu hrá iste aj populačná explózia, v určitých častiach sveta, napríklad v Afrike, ako to OSN vlani konštatovala.
Proti migrácii sa razantne stavia aj pán prezident Miloš Zeman, dokonca sa chce 17. novembra zúčastniť na pražskom Albertove manifestácie Bloku proti islamu. Súhlasíte s tak razantným postupom a razantnými výrokmi prezidenta k migrácii? Nevyvolávajú ešte väčšie vášne, ktoré povedú k podpore extrémistických skupín?
Ja zastávam názory, ktoré som povedal. Myslím, že problém spočíva v tom, že aj tieto radikálne javy sú reakciou na iné extrémne skutočnosti, ktoré nastali. Nie je možné zatvárať oči pred určitými javmi, ktoré v globálnom pohľade existujú; a ak bol svet konfrontovaný v mediálnej sfére s extrémnymi útoky na život i na pamiatky kultúrneho dedičstva sveta, muselo sa očakávať, že na tieto extrémne javy bude aj extrémna reakcia. A ak niektoré štáty chceli pred tým zatvárať oči ako napríklad Nemecko, tak aj tam sa začínajú presadzovať názory, že to bola politická chyba, ktorá skôr otvárala priestor k ďalšej eskalácii problémov. Znovu by som teda vyzýval k analýze príčin aj dôsledkov. Je potrebné odstraňovať príčiny týchto javov, je potrebné sa radiť, ako reagovať na stav bezštátnosti, keď sa ukazuje, akým spôsobom turecké úrady reagovali na to, keď z ich územia boli organizované cesty do Grécka. Turecko a Grécko sú predsa súčasťou niektorých európskych inštitúcií, napríklad NATO, a to je tiež jedna z bezpečnostných väzieb. Keď spomeniem, s akým jasotom bolo prijaté, že sa zúčastňuje Turecko boja proti Islamskému štátu a zároveň sa vzápätí konštatovalo, že turecké jednotky zaútočili najprv na Kurdov, pritom kurdská komunita bola výraznou stabilizujúcou bezpečnostnou silou.
