Špekulácie o tom, za ktorú stranu bude milionár kandidovať v nadchádzajúcih voľbách, zaplavili internet takmer okamžite po tom, čo Kollár pre viaceré médiá potvrdil svoju ambíciu zasadnúť do parlamentnej lavice. Aj keď, ako tvrdí, svoje rozhodnutie dlhšie zvažoval a muselo v ňom dozrieť, s jeho utajovaním si veľkú hlavu nerobil. Tajnostkársky začal byť známy podnikateľ až vo chvíli, keď otázky začali smerovať k strane, ktorej tričko si plánuje obliecť. Väčšina z jeho odpovedí sa niesla v duchu vylučovania možností. Včera pre PL.sk dokonca uviedol, že dostal aj ponuku zo strán, ktoré sú v parlamente, no s dôvetkom, že zvyšok informácií bude komunikovať v stredu na svojej tlačovej besede.
Niečo sa však rozhodol povedať už dnes – ako inak – cez sociálnu sieť. Netradične videom. Kollár sa v ňom rozhodol vysvetliť, prečo sa rozhodol vstúpiť do politiky. V pomerne krátkom videu však rozhodne nepovedal málo. Nevyhýbal sa ani tomu, že ho označujú za multiotecka, riešia jeho ženy a životný štýl. Milionár okrem iného vysvetľuje, že ako malý vyrastal bez otca, ktorý sa jemu a bratovi nevenoval, nestaral sa o nich a vtedy si povedal, že chce mať veľkú rodinu, veľa detí a nespraví im to, čo mu spravil jeho otec. „Je pravda, že dnes mám 9 detí a nie s jednou ženou, ale ruku na srdce – ktorá žena dnes by mi dala 9 detí? Asi žiadna. Vyriešil som si to po svojom,“ vysvetľuje, ako sa dopracoval k úctyhodnému počtu detí vo videu Kollár. Ako ďalej hovorí: „Prečo vstupujem do politiky, je, že tie deti tu mám a bojím sa o ne a chcem ich ochrániť, chcem ochrániť svoju rodinu a chcem ochrániť aj vaše rodiny. Asi by ten život nebol pekný, keby len moja rodina bola zabezpečená a všade navôkol by bola spúšť – taký život by vôbec nebol pekný ani ideálny,“ osvetľuje svoje dôvody v neformálnom výstupe čerstvý politik.
Rozhodol som sa vstúpit do politiky. Tu si pozrite preco.
Posted by Boris Kollar on 10. november 2015
Slovensko je ohrozené
Vstup do politiky sa v jeho prípade viaže k dvom hlavným dôvodom – ohrozenie Slovenska zvonku a zvnútra. „Ohrozenie zvonku – to je jasné, to je tá imigrácia. Podľa môjho názoru je to všetko riadené, to nie je imigrácia, dnes je to invázia, je to invázne obsadenie Európy, ktoré neskôr vyústi do rôznych potýčiek, možno až občianských vojen,“ rozhorčuje sa a jedným dychom sa zároveň púšťa do premiéra a čiastočne aj vlády. „No, môžete si povedať – to už je vyriešené, to už pán premiér vyriešil. Áno, venuje sa tejto otázke a ja som ho veľakrát podporil, ale pozor, ako to vyrieši? Vo verbálnej rovine, keď je tu na Slovensku všetko rozkradnuté? Keď sa len tendruje a dodáva sa predražený materiál? To je jedno, či vojenský alebo hocijaký, pozrite sa, čo sa udialo v tejto republike, všetko je rozobraté, rozkradnuté. Veď my nemáme ani bojaschopnú armádu, my sa nemáme čím brániť. Čo tam pošleme kombajny a traktory? To tam pošleme?“ štandardne si nedáva servítku pred ústa.
Pri téme ohrozenia zvnútra sa zase oháňa skepsou ľudí. „ Pozrite sa, aká je nálada vôbec v spoločnosti, ľudia sú skeptickí, už neveria ničomu. Sú presvedčení, že úspech sa môže dosiahnuť, len keď podvádzate, klamete, lúpite, tendrujete, dodávate, nezaplatíte alebo okradnete. Toto je dnešná predstava úspechu. Lebo to vidia,“ rozhorčuje sa. Popritom, ako si sype popol na hlavu za mediálne výstupy, v ktorých sme ho mali možnosť doteraz vidieť, však vraví: „ Písalo sa o mne za 20 rokov, že som niečo ukradol, alebo že som niečo draho dodal, alebo že by som niečo nezaplatil niekomu, alebo by som vyhodil nejakých zamestnancov na ulicu a nedal im plat? Nie, to sa nestalo. Viete prečo? Lebo podnikám 25 rokov a robím to slušne. Keby som vás nepresvedčil ako ľudí alebo mojich klientov, že robím slušne veci a poctivo, tak asi by som 25 rokov v tomto fachu nemohol robiť a asi by som skrachoval, nie? Ale nie, som tu a robím si to po svojom a robím si to poctivo.“ Vyše štvorminútové video končí odkazom všetkým svojim fanúšikom: ,,Ja si môžem dovoliť povedať, čo chcem, aj to hovorím. Ja môžem roviazať ruky polícii, prokuratúre a súdnictvu, pretože som s nimi nikdy bandu nebil a môžem si to dovoliť urobiť, preto vstupujem do politiky.“
Ak by sa Kollár naozaj rozhodol pre alternatívu „prevzatia strany,“ ušetril by si tým nielen veľa námahy, ale aj nemálo finančných prostriedkov. Kým pri registrácii novej značky by musel zozbierať minimálne 10-tisíc podpisov a zložiť správny poplatok vo výške 663,50 eur, pričom výsledok by bol nielen neistý, ale dokonca zvrátiteľný podobne ako v prípade Eduarda Chmelára a jeho hnutia SEN, pri „prevzatí“ už existujúcej strany sa zaobíde bez podpisov a stačiť mu bude 66 eur, ak sa rozhodne zmeniť dokonca aj názov (podľa informácií na stránke Ministerstva vnútra SR – zmena adresy sídla, zmena štatutárneho orgánu, zmena stanov, predloženie nových stanov stojí 33 eur).
Aj keď je tento Kollárov potenciálny krok šikovný, rozhodne nie je jedinečný. Už v roku 2011 totiž podobným spôsobom prišla k strane aj kontroverzná košická podnikateľka Eleonóra Mojsejová. Tá, rovnako ako Kollár, prevzala stranu s názvom Aliancia nového občana, ktorú premenovala na STRANU SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ. Vyhla sa tak podpisom aj zbytočnému plateniu.
Aplikovanie podnikateľského plánu síce košickej podnikateľke Mojsejovej nevyšlo podľa jej predstáv, keďže jej strana získala vo voľbách 2012 len 1,22 %. Iba čas ukáže, ako sa obdobný postup podarí naplniť Borisovi Kollárovi.
