Ako prvý dôvod uvádza pomalosť, s akou dochádza k prerozdeľovaniu. „Doteraz bolo prerozdelených 105 žiadateľov o azyl z 39 600, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku, a 30 zo 66 400, ktorí sú v Grécku. Ak sa však má splniť plán prerozdeliť viac ako 100 000 ľudí z Talianska a Grécka v nasledujúcich dvoch rokoch, znamenalo by to premiestniť 140 utečencov denne,“ uvádza Barigazzi a konštatuje, že k podobnému číslu sa dnes ani nepribližujeme. Aj napriek výzvam vysokých predstaviteľov Európskej únie sa všetko čoraz viac komplikuje. „Súčasný proces prebieha veľmi pomaly a členské štáty EÚ ešte stále neuzavreli finálnu dohodu o tom, kto si nakoniec utečencov vezme,“ píše Barigazzi v úvode druhého bodu.
Komentátor internetového servera Politico navyše pripomína, že celkový počet utečencov, ktorí by mali byť prerozdelení (schválených 160 000), skrýva dva rôzne plány. „O prerozdelení prvých 40 000 utečencov sa rozhodlo v júni a o zvyšných 120 000 v septembri. Aj keď Európska únia hovorí o celkovom počte utečencov, tak krajiny zatiaľ odsúhlasili prerozdelenie iba 32 256 ľudí. Konečné slovo by malo padnúť až na konci tohto roka,“ konštatuje Barigazzi a poukazuje tiež na nepripravenosť jednotlivých krajín poskytnúť takémuto počtu utečencov adekvátne ubytovanie. „Podľa Európskej komisie aktuálne ponúka štrnásť krajín EÚ asi 3 500 miest pre 160 000 utečencov,“ píše Barigazzi.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Bulharsko zatiaľ ponúklo 1 302 miest, ale Francúzsko je z pridelenej kvóty 19 694 zatiaľ schopné prijať len 900 ľudí a Nemecko z pridelených 27 536 len desať ľudí. Ďalším problémom je podľa Barigazziho fakt, že samotní utečenci majú nedôveru k príchodu do niektorých konkrétnych európskych krajín. „Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker minulý mesiac poznamenal, že Luxembursko je pripravené privítať utečencov, ale všetko vraj nasvedčuje tomu, že oni z príchodu do Luxemburska príliš nadšení nie sú. Niektorí úradníci tvrdia, že najväčším problémom bude presvedčiť utečencov, aby zamierili do krajín, v ktorých sa podľa svojich pôvodných plánov nechceli usadiť,“ poukazuje Barigazzi.
„Utečenci majú za sebou nepríjemné zážitky a nebudú chcieť nastúpiť na palubu lietadla, pretože si budú myslieť, že ich chceme vrátiť na africký kontinent či na Blízky východ. Keď ich chceme presvedčiť, budeme musieť zapojiť do tohto procesu miestne komunity prisťahovalcov,“ cituje Barigazzi nemenovaného úradníka. Väčšina krajín sa však aj napriek vyhláseniam svojich politikov do ďalšieho prerozdeľovania príliš nehrnie. Niektoré naopak svoju pomoc ponúkajú, ale nedostávajú odpoveď. „Napríklad Kosovo už v septembri ponúklo, že prijme 2 000 až 3 000 utečencov. Doteraz sa však tamojšia vláda nedočkala od orgánov Európskej únie odpovede,“ čuduje sa Barigazzi.
