„Chápem, čo ženie ľudí k tomu, aby opustili svoje domovy. Myslel som si, že už som videl všetko, ale ešte nikdy som nebol taký zdesený ľudskou drámou, ktorá sa predo mnou odohrávala na plážach Lesbosu,“ napísal fotograf v komentári pre server britského denníka The Guardian. Výjav len potvrdzoval informácie UNHCR, podľa ktorých je dnes vo svete násilne vysídlených približne 60 miliónov ľudí. Tisíce ľudí utekajú pred vojnami z Afganistanu, Iraku či Sýrie a všetci sú srdečne vďační, keď sa im podarí dostať na brehy Európy.
Celý komentár si môžete v angličtine prečítať TU
„Po pristátí na ostrove Lesbos muži plačú, ženy stoja ako stĺp vo viditeľnom šoku, deti hystericky plačú. Hluk a chaos sú ohlušujúce. Na brehoch Európy sa odhaľuje podstata ľudskosti. A reakcia európskych politikov na túto situáciu je žalostná. Utečencov často vítajú dobrovoľníci, ktorí si berú z práce neplatené voľno a nosia im vlastné vybavenie,“ opisuje situáciu Giles Duley. Utečenci im vraj ďakujú, ďakujú aj fotografovi a ten sa vraj hanbí, keď si uvedomí, ako o utečencoch zmýšľa nemalá časť európskej populácie. Fotograf dúfa, že raz, keď budú on a jeho blízki potrebovať pomoc, sa k nemu budú ľudia správať lepšie.
Tábory pre utečencov sú plné. Dobrovoľníci už pre nich nemajú ani deky, dochádza jedlo, nehovoriac o miestach v hoteli. Všade je plno. Otec jednej rodiny stojí unavený na brehu, v náručí drží dieťa. Vyzerá, že sa na nohách už dlho neudrží, a žiada o nocľah. Ponúka dokonca trojnásobok sumy, za ktorú sa dá obvykle bývať v hoteli na ostrove, ale ani tak nemôže nájsť miesto na spanie. Všetko je obsadené. Preto sa zúfalo obracia na fotografa a žiada ho: „Dotkni sa ma – cítiš, že som tiež človek?“
