Volebné miestnosti budú otvorené od 7.h do 19.h SEČ a prvé predbežné oficiálne výsledky sa očakávajú okolo 22.h. K volebným urnám môže pristúpiť približne 3,8 milióna voličov.
O udržanie pri moci sa usiluje sociálnymi demokratmi vedená stredoľavicová koalícia premiéra Zorana Milanoviča. Vo svoj prospech chce využiť opatrné oživenie chorvátskej ekonomiky po šiestich rokoch hospodárskej recesie.
Na volebné víťazstvo ašpiruje opozičné Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) vedené bývalým šéfom tajných služieb Tomislavom Karamarkom, ktoré prevažne katolíckych Chorvátov oslovuje zdôrazňovaním národných a rodinných hodnôt.
O výsledku volieb a budúcej vláde však môžu fakticky rozhodnúť menšie strany, respektíve to, ku ktorému z hlavných táborov sa priklonia. HZD tak ani v prípade víťazstva nemusí byť schopné zostaviť stabilnú vládu, čo by umožnilo zotrvanie pri moci sociálnym demokratom.
Prieskumy predpovedajú najtesnejší volebný výsledok v 25-ročnej histórii nezávislého Chorvátska: HZD by malo získať len zhruba o päť poslaneckých mandátov viac než vládny tábor, čo podľa analytikov predznamenáva náročné koaličné rokovania.
Nová vláda bude musieť akútne riešiť problémy vyplývajúce z bezprecedentného prílevu migrantov, ktorých do Chorvátska prichádza v priemere 5000 a niekedy až 10 000 denne. Drvivá väčšina z nich však pokračuje v ceste do západnej Európy. Len od polovice septembra ich cez chorvátske územie prešlo vyše 330 000.
Premiér Milanovič zdôrazňuje potrebu humánneho prístupu k migrantom a uľahčenia ich cesty na Západ. To rezonuje u mnohých voličov, ktorí nezabudli, že aj desaťtisíce Chorvátov boli utečencami počas vojen v bývalej Juhoslávii.
Opoziční konzervatívci naopak kritizujú migračnú politiku vlády ako príliš slabú a neefektívnu a chcú presadiť striktnejšiu kontrolu chorvátskych hraníc.
