Kniha Zbraň masovej migrácie dostala v roku 2011 ocenenie ako najlepšia kniha v oblasti medzinárodných štúdií. Kelly M. Greenhillová opisuje v knihe viac ako 50 príkladov, keď bola za posledných 100 rokov migrácia obyvateľstva použitá ako nástroj na dosiahnutie politických cieľov.
Napríklad v roku 1972 dal ugandský diktátor Idi Amin trojmesačné ultimátum britskej vláde, aby nekonala vojensky v rozpore s jeho záujmami. Keďže sa Briti nepodriadili, Amín vyštval z krajiny 50-tisíc Indov, ktorí mali britský pas. Títo ľudia sa potom presunuli do Londýna. Bieloruský prezident Lukašenko sa v rokoch 2002 až 2004 vyhrážal Európskej únii tým, že otvorí Bielorusko pre imigrantov z východu a nasmeruje ich na Západ.
V roku 1979 sa americký prezident Jimmy Carter pokúšal primať čínskeho vodcu Teng Siao Pchinga k dodržiavaniu ľudských práv. Teng sa vraj na Cartera iba usmial a opýtal sa ho, či má poslať do USA 1 milion, 10 miliónov alebo 30 miliónov emigrantov. Debata o ľudských právach v Číne tak bola rýchlo skončená.
Greenhillová popisuje vo svojej knihe aj ďalšie príklady z Indie, Pakistanu alebo Vietnamu, keď bola migračná vlna pužitá ako zbraň slabšieho protivníka na destabilizáciu svojho silnešieho rivala. Imigračná vlna bola používaná ako forma toho, čo dnes voláme hybridná vojna.
Václav Cílek tiež upozorňuje, že „sťahovanie národov“ boli vždy v histórii smrteľným ohrozením pre civilizácie, ktoré boli cieľovým územím takýchto sťahovaní. Ako príklady uvádza príchod Hunov na územie Západorímskej ríše, Tatársky vpád alebo prenikanie Turkov do strednej Európy.
Pôvodný článok nájdete TU.
