Piatkové Lidové noviny prinášajú reportáž Lenky Procházkovej o tom, ako tureckí policajti sledujú člny s utečencami, ktoré mieria do Európy, a nesnažia sa ich zastaviť. Ale utečenci, ktorí nestihnú nastúpiť do člna, majú smolu. Turci sa o nich postarajú a Iračania, Afganci či Sýrčania v deň kontaktu s políciou do „raja“ v Nemecku neodídu. Turecké turistické stredisko Cesme je pritom od Grécka vzdialené len 16 kilometrov.
„Najčastejšie vidíte na ulici Afgancov, Iračanov a Iráncov. Sýrčania patria medzi elitnejšiu utečeneckú kastu, väčšina z nich má peniaze na to, aby prečkala čakanie na čln v miestnych hotelíkoch. Ich deti majú moderné telefóny, muži hovoria po anglicky a všetci majú drahšie modely plávacích viest,“ píše Procházková.
Prevádzačských mafií je hneď niekoľko. Niekedy prevezmú tisíce dolárov či eur a zmiznú
Turecká polícia síce kontroluje pláže, ale keď vidí, ako ľudia na plážach nafukujú člny a nastupujú do nich, nesnaží sa ich zastaviť. Jasnú stopku dostávajú len tí, ktorí nemali šťastie a nestačili do člnov nastúpiť. Musia čakať na ďalšiu príležitosť. Pokiaľ ide o platby prevádzačom, tie prebiehajú oveľa skôr, než sa utečenci ocitnú na tureckých plážach. Ich osudy ilustruje príbeh jedného mladíka.
„Otec uložil do banky 1 200 eur priamo v Teheráne, a tak mám vraj záruku, že ma dostanú na loď,“ hovorí afganský študent farmácie Milat, ktorý sa svojim rodičom-utečencom narodil v Iráne. „V Iráne sme stále žili ako cudzinci, teraz navyše chcú, aby sme sa vrátili do Afganistanu. Ale tam sa bojíme Talibanu… Otec rozhodol, že musím mať lepší život ako on. Na cestu mi dal všetky naše peniaze… A moja mafia mi už týždeň nedvíha telefón,“ povedal smutný Milat.
Prevádzačská mafia nie je len jedna, existuje ich hneď niekoľko. Niekedy sa vraj stane, že pašeráci prevezmú peniaze a zmiznú s nimi. Utečenci potom celé týždne sedia na pláži a vôbec netušia, čo s nimi bude.
Medzi utečencami nájdeme tiež Afgancov, ktorí kedysi pracovali pre americkú armádu, napríklad na pozícii tlmočníkov. Keď sa začala americká armáda sťahovať, prepustila veľa ľudí. Tlmočníkom a ich rodinám išlo potom o život. Aj keď vojaci Spojených štátov sľubovali, že vezmú ohrozených občanov so sebou, v mnohých prípadoch svoj sľub nesplnili. Ľudia potom pre obavy o svoj život a život svojich rodín vyrazili do Európy.
