Migračná kríza sa síce Slovenska týka iba okrajovo, no naďalej rozdeľuje našu spoločnosť na tých, ktorí sú za pomoc utečencom, iná časť našej populácie sa zasa nimi cíti byť ohrozená. Je dôvod na obavy?
Každý národ vrátane Slovákov má tzv. kolektívnu pamäť, ktorá je vždy selektívna a subjektívna, takže ju nemôžeme porovnávať s históriou. Napriek tomu by sa nemala podceňovať hodnota pamäte ako historického zdroja. V nevedomí máme uložené všetky traumatické udalosti alebo silné emócie, ktoré sme museli zo svojho života, vytesniť alebo potlačiť, aby sme mohli normálne fungovať. Myslím si, že súčasnou migračnou vlnou je traumatizovaná väčšina obyvateľov EÚ vrátane Slovákov. Individuálna bezpečnosť je zakotvená v emočných a kultúrnych očakávaniach každého jednotlivca, pričom kolektívne nevedomie zohráva svoju úlohu. Je zaujímavé, že peší pochod islamských utečencov cez Balkán v mnohých Slovákoch aktivoval spomienku na obdobie tureckých nájazdov. Aj rozdelenie Československá sa hlboko zapísalo do našej kolektívnej pamäti. Nebolo to urobené tak drasticky ako napr. v Kórei, ale zrazu náš brat sa zo na deň sa stal cudzincom. Takže z tohto pohľadu určité obavy sú namieste.
O Slovákoch sa hovorí, že sú xenofóbni, teda že majú strach zo všetkého cudzieho, v tomto prípade z príchodu cudzích ľudí iného náboženského vierovyznania. Slováci historicky nemali prakticky žiadne väčšie skúsenosti s migráciou do krajiny, ak nerátame vlny utečencov z Balkánu zhruba pred 10 rokmi. Sme teda xenofóbni a nepriateľskí proti všetkému cudziemu?
Nie, Slovensko je skôr krajina emigrantov a s migráciou má veľmi malé skúsenosti. Slováci sa k cudzincom vždy správali pohostinne, pokiaľ im títo cudzinci nevnucovali svoj spôsob života. Xenofóbia je síce strach z cudzieho a neznámeho, ale zo psychologického hľadiska je to postoj. nie patologická emócia. Strach existuje nezávisle od kultúry a stupňa vývoja národa alebo jednotlivca. Strach, ktorý viacerí Slováci majú, má skôr obsedantnú povahu. Obsedant sa príliš usiluje o stálosť a jeho nočná mora je zmena. Asi aj to je dôvodom, prečo si Slováci stavajú kamenné domy. Dáva im to pocit bezpečia, ale spôsobuje aj problémy, ak sa majú presťahovať za prácou.
Utečenci majú spravidla svoj cieľ v Nemecku, Slovensko nemajú vybrané ako cieľovú krajinu, kde by chceli dlhšie zostať, prípadne sa usadiť. Napriek tomu deklarujeme, vieme poskytnúť tým, ktorí by si nás za cieľovú krajinu vybrali, reálnu ponuku uplatnenia, teda prácu či spoločenské postavenie. Je to tak?
Za určitých podmienok áno, musíme však rozlišovať medzi utečencom a migrantom. Migranti zvyčajne obsadzujú určité územia, kde chcú začať nový život. Budujú tam svoje zázemie a symboly, čo napr. u moslimov môže byť mešita. Utečenci si chcú zachrániť často holý život, môžu požiadať o azyl a každý štát sa môže rozhodnúť, či im ho pridelí alebo nie. Slovenská vláda musí najlepšie vedieť, koľko toho môže ponúknuť, no asi toho nebude veľa. Preto nás utečenci aj migranti obchádzajú.
Situácia sa prudko mení, po lavíne utečencov cez územie Maďarska, ktoré sa však bránilo postavením ochranného plota a odklonilo tento tok na susedné krajiny Chorvátsko a Slovinsko, kde to už nezvládajú, rovnako aj doteraz tolerantné Rakúsko už uvažuje o výstavbe plotu. Je to riešenie?
Ploty určite nie, tie aj Maďari stavali viac-menej zo zúfalstva, že im Európska únia im neposkytla žiadnu pomoc. Človek okrem základných fyziologických potrieb potrebuje bezpečnosť a istotu a to EÚ svojim občanom neposkytla. Schengenská hranica bola deravá ako rešeto a zodpovední funkcionári EÚ sa tvárili, že to tak má byť. Žiadne sofistikované pointy na hraniciach, žiadna ochrana prístupu z mora.
Nemecko evidentne podcenilo situáciu a impulz, ktorý dala v lete Angela Merkelová, sa ukazuje ako zničujúci. Už aj samotné Nemecko začína selektovať a sprísňovať svoju „ústretovosť” voči utečencom. Keď sa človek vcíti do polohy migranta, je to spravodlivé? Najprv „pozvanie“, teraz odmietanie?
Znovu opakujem migranti osídľujú, utečenci hľadajú dočasnú pomoc. Trocha podozrievam Angelu Merkelovú z toho, že pri tohtoročnej migrácii jej išlo o tvrdú ekonomickú kalkuláciu. Okrem výrazného ekoefektu doplnenia chýbajúcich cca 1 milióna pracovných síl na nemeckom pracovnom trhu a „vykradnutia“ Sýrie o inteligenciu a solventnú strednú vrstvu, chcela zbaviť Nemecko biľagu za prístup k neárijským kultúram počas druhej svetovej vojny Jej infantilné pozvanie „všetkých Sýrčanov do Nemecka“, asi bolo iba zásterkou toho, čo vedela už vopred, že v Turecku čaká niekoľkomiliónová armáda migrantov, ktorá predvedie novodobú apokalypsu obsadenia Nemecka bez jediného výstrelu. Efekt pozvanie – odmietnutie sa určite prejaví radikalizáciou mnohých, ktorí budú internovaní z Nemecka, ale aj tých, ktorým Nemecko nesplní ich očakávania. Odmietnutie je vždy o psychickom zranení, ktoré postupne môže prerásť do nenávisti. A tohtoročné Vianoce migrantom v Paríži alebo v Berlíne budú pripomínať ich ponižujúce postavenie. A odtiaľ je už iba krok k teroristickým aktivitám.
Je principiálny postoj Slovenska, ktoré od začiatku odmieta kvóty, no samotnú pomoc utečencom a priori neodmieta, ale istým spôsobom selektuje – napríklad ochotou prijať prednostne kresťanov z afrických krajín, najmä z Líbye, Eritrey či zo Sýrie. Je to správne, takto selektovať ľudí?
Táto skutočnosť vystihuje naše obsedantné myslenie najlepšie. Keď nejaká zmena tak taká, aby to vlastne ani nijaké veľká zmena nebola. A nezabúdajme, že máme pred voľbami. Voľby vyhrá pravdepodobne ten, kto uhrá pred národom zahraničnú politiku s migráciou a vnútornú v zdravotníctve.
Slovensko na druhej strane desaťročia nevie vyriešiť a zvládnuť tzv. „rómsky problém“ , nevie sa postarať o bezdomovcov a argumenty odporcov prijímania migrantov sú často také, že ak sa nevieme postarať o našu menšinu a bezmocných, prečo by sme sa mali starať o ľudí z tretích krajín. Dá sa tobrať ako argument?
Ak sa bude Slovensko aj naďalej pozerať s takým sentimentom na rómsku otázku ako doteraz, tak ju nevyrieši nikdy. Jediné, čo všetky vlády na Slovensku zvládli na jednotku, je, že odnaučili Rómov pracovať. Je síce pravda , že je cca 5 % populácie, ktorá nebude nikdy pracovať, ale dvadsaťpäť rokov umožňovať Rómom, aby zabudli na základné pracovné návyky, je trestuhodné. Potom skutočne je namieste otázka, čo vlastne chceme migrantom ponúknuť?
Začína sa hovoriť aj o tom, že Slovensko si za cieľovú krajinu v vyberá naozaj zanedbateľný počet migrantov aj preto, že v minulosti sme udelili najmenej azylov v celej EÚ a naša súčasná azylová politika je skôr taká, že uchádzačov o azyl odrádza?
Počet azylov môže vyjadrovať aj aktuálnu ekonomickú situáciu krajiny. Slovensko, aj keď sa schváli vysokým HDP, počty nezamestnaných má stále vysoké a voľné pracovné miesta zatiaľ neplánuje obsadzovať migrantmi. Spolieha sa skôr na akýsi mimovoľný prísun pracovných síl z Rumunska a Ukrajiny. Myslím si však, že čoskoro príde ten okamih, keď slovenská ekonomika siahne aj po migrantoch a potom bude potrebné upraviť aj azylovú politiku Slovenska. Migranti a aj utečenci sú zvýšene emotívni a sugestibilní, správajú sa podľa pravidiel davu. Zlaté teľa je pre nich Nemecko. Až keď sa preberú z tohto ošiaľu a pochopia, že Európa je aj Slovensko, začnú pokukovať aj po nás.
Mohli by byť utečenci zo Sýrie, Eritrey či Afganistanu v niečom prínosom pre našu krajinu?
Každá kultúra prináša mnoho pozitívneho. Minimálne prijímať a akceptovať inakosť. Ešte pred 30 rokmi sme sa smiali, keď vo filme Tisícročná včela v záverečnej scéne tancuje v slovenskom kroji černoch a kričí , že na Slovensku je mu dobre a zostane tu žiť. Dnes je to realita a mnohí sa mračia. Slováci po takejto zmene netúžia, ale pritom v napr. v Ríme sa cítia veľmi dobre, ak ich obsluhuje marocký čašník, sprievodkyňu po meste im robí Ruska a kľúče na recepcii im podáva Japonka. Migračné vlny pravdepodobne zasiahnu v najbližšom období aj Slovensko, už teraz sa k nám sťahujú Holanďania a Dáni, lebo očakávajú, že ich územie zaplaví more. Paradoxom je , že očakávaná migrácia bude pre nedostatok pitnej vody. A tej má Slovensko zatiaľ nadbytok.
Nemecko naďalej vyzýva ostatné členské krajiny EÚ najmä z východnej a strednej Európy k solidarite pri rozdeľovaní migrantov a trvá na kvótach. Argumentuje aj tým, že keď utekali ľudia z východnej Ukrajiny, tak bol Západ voči nim ústretový. Dá sa to vôbec porovnávať?
Nie, Slováci utekali do Nemecka, lebo bolo najbližšie. Migranti idú cielene do Nemecka, lebo majú informácie, že tak budú ekonomicky a sociálne najlepšie zabezpečení a z dôvodu, že samotné Nemecko ich k tomu vyzvalo. Pripomínať, že som pomohol, keď ten druhý bol v núdzi, je ponižujúce. Áno, máme určité záväzky voči EÚ, ale dnes už neplatí zvrátená logika vojenských predpisov, že najprv vykonaj rozkaz a potom o ňom premýšľaj. Riešenia V4 sú v mnohom racionálnejšie a možno aj riešenia tejto krízy by boli iné, keby „Brusel“ sídlil v Prahe alebo Budapešti.
Nie sú hrozby zo strany Nemecka a Rakúska o tom, že ak neprijmeme kvóty, tak nám zastavia pomoc z eurofondov istým spôsobom vydierania?
Sú skôr prejavom bezmocnosti nad situáciou, ktorá sa im vymkla z rúk,
Ako vnímate skutočnosť, že pomoc sa očakáva iba od Európy, zatiaľ čo arabské krajiny od toho dávajú ruky preč, teda najmä tie bohaté – Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty? Tam je predsa po každej stránke pre utečencov oveľa bližšie prostredie, najmä v otázke náboženského vyznania. Prečo je to podľa vás tak?
Ak si odmyslíme politické záujmy svetových mocností, tak hneď na druhom mieste sú to dôvody náboženské. Slováci majú príslovie , že „bohatstvo plodí závisť a chudoba nenávisť”. Prečo by sunitská Saudská Arábia, mala pomáhať šiítskym moslimom, sýrskym kresťanom alebo jezídom? Ľudská nenávisť má hlboké korene v našej psychike. Ak niečo nenávidíme, tak vlastne nenávidíme niečo, čo je vlastne aj v nás. Nenávisť šiitov a sunitov medzi sebou, je možno silnejšia ako ich nenávisť voči „križiakom“.
Zainteresovaní sa nedávno zišli vo Viedni a hľadali riešenie súčasnej migračnej krízy. Aké by podľa vás malo byť toto riešenie?
Myslím si, že ide o znovu o rozdelenie sfér vplyvu vo svete. V každom prípade by malo zabrániť šíreniu konfliktu a vyvráteniu pocitu, že vlastne Európa a svet už sú vo vojne, len o tom nevedia.
- Reklama -