Ako sa človek rozhoduje v krajných situáciách? Úplne neobvykle. Úplne inak, ako by sa rozhodoval vo všednej situácii. Ak vie, že ho taká nevšedná situácia čaká a nedá sa jej vyhnúť, je logické, že krajné riešenie zvolí už v predstihu. Problémom je, či si budúci vývoj uvedomuje, alebo nie.
Stále viac ľudí pochybuje o úspešnom vyriešení svetových finančných problémov. Odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby si uvedomili, že poctivosť sa v tomto prípade nevypláca. Málokto verí napríklad tomu, že Grécko dokáže splatiť svoje dlhy. Dlhy, za ktoré si vyrobilo veľké množstvo zbraní, postavilo diaľnice, olympijské areály, doprialo vysoké platy a iné veci. Za väčšinu z týchto vecí nikdy nezaplatí. Komu aj. Európskej centrálnej banke? Občanom európskych štátov? Veľmi ťažko.
Môže sa to stať aj iným európskym štátom? Nielenže môže, ale aj musí. Nevyhnutne. Vývoj inflačného menového systému nemá inú alternatívu. Kto na to doplatí najviac? Opäť poctivé a nebohaté európske krajiny i jednotlivci. Šetrný prístup k verejným financiám nedovolí takýmto krajinám vybudovať rozsiahlejšie verejné projekty ako diaľnice, verejné kanalizácie, či ekologické sanácie. Keď ale finančný systém začne zlyhávať a on určite začne, tak tieto projekty budú na dlhú dobu pochované. Bolo by nanajvýš efektívne využiť fungovanie finančného systému pokým sa ešte nerúca.
Ak by mal niekto morálne pochybnosti o takomto počínaní, musí si uvedomiť, že súčasný finančný systém vychádza z amorálnej podstaty a využitie jeho vlastných mechanizmov je tou najprirodzenejšou obranou. Je to niečo podobné ako pokusy podnikať za dôb komunizmu. S tým rozdielom, že vtedy vám komunizmus zakazoval podnikať, ale dnes si môžete požičiavať úplne legálne.
Ďalším problémom je to, že väčšina bánk je tak zadlžená, že buď skrachujú aj ony, alebo budú zoštátnené. Nebude mať kto vymáhať dlhy s výnimkou ECB. A keďže ju vlastnia európske vlády, budú ony rozhodovať o svojich dlhoch. A keďže aj ostatné dlhy sa stanú nesplatiteľné(podľa Minskeho momentu), vyrovnať sa môžu jedine tak, že menej zadĺžené vlády budú dobiehať v dlhu tie viac zadlžené. Riziko, že sa tie druhé v tejto chvíli neobrátia k spoločnej mene chrbtom je veľké. Môžu sa vyskytnúť aj iné prekážky a problémy a málo zadlžené krajiny už tie veľmi zadlžené nedobehnú a nedoprajú si prilepšenie ľahko dostupnou likviditou. Vyzerá to tak, že krajina, ktorá si dnes požičiava málo, poškodzuje samu seba v porovnaní s krajinami, ktoré si požičiavajú príliš.
Na zdravie.
Ján Zavacký
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na zavacky.blog.sme.sk.
