Narodil sa v rovnakom dome ako Ľudovít Štúr, hoci o jedno storočie neskôr. Jeho život nebol vôbec ľahký. Veril myšlienkam, ktoré mali zmenili život miliónom ľudí v socialistickom Československu. Reformnú snahu a hnutie Pražskej jari predčasne pochovala vojenská invázia spojeneckých vojsk pod velením Moskvy. Na vyše 20 rokov ho normalizačný režim na čele s Gustávom Husákom uvrhol do úlohy človeka druhej kategórie, ktorého permanentne sledovali eštebáci a nepustili ho prakticky k ničomu. Napriek tomu vydržal aj túto potupu a po Novembri 89 sa opäť objavil na politickej scéne spoločného štátu, no už v nových časoch. Žiaľ, jeho zadosťučinenie netrvalo to dlho, lebo Alexander Dubček sa nedožil ani vzniku samostatného Slovenska.
Hrob Alexandra Dubčeka (Zdroj: Archív P. D.)
Zmarila mu to predčasná a tragická smrť. Pred dvadsiatimi tromi rokmi, 7. novembra 1992, zomrel v pražskej nemocnici na Homolke jeden z najznámejších Slovákov v histórii, politik a štátnik Alexander Dubček, najvýraznejšia osobnosť Pražskej jari. Skonal na mnohopočetné zlyhanie orgánov v dôsledku komplikácií po autonehode, ktorá sa stala za doteraz nevysvetlených okolností 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice D1 pri českom meste Humpolec, keď cestoval z Bratislavy do Prahy na zasadnutie Federálneho zhromaždenia. Vyšetrovanie Dubčekovej smrti odložila polícia ad acta vo februári 2000, keď prípad uzavrela tak, že išlo o tragickú náhodu. Jeho rodina sa s tým dodnes nezmierila.
Nielen o tejto tragickej udalosti, ale aj o celej životnej dráhe Alexandra Dubčeka sa dozvieme z exkluzívneho rozhovoru s jeho synom, lekárom Pavlom Dubčekom, ktorý budeme publikovať vo dvoch častiach. Prvú časť zverejníme už zajtra.
