Islamizácia Európy reálne hrozí. Od prichádzajúcich moslimov nemôžeme očakávať žiadny kompromis, sú tak vychovaní, varuje český sociológ Petr Hampl

0
Sociológ Petr Hampl (Autor: Lucie Bartoš)

Veľa sa v poslednom čase debatuje o tom, že bude potrebné v súvislosti s migračnou vlnou dôrazne obhajovať naše korene a tradície. Aj k nám prídu ľudia, ktorí majú úplne iné tradície. 28. október (výročie vzniku ČSR v roku 1918)  je ideálnou príležitosťou na zamyslenie, čo vlastne tieto naše tradície sú. Ako by ste ich opísali vy?

To, čo nás oddeľuje od súčasnej vlny kolonistov, je príslušnosť k európskej kultúrnej tradícii. A k tej všetci patríme, či chceme alebo nie. To je o každodennom živote.

Podstatné sú tri prvky, ktoré pochádzajú z kresťanstva a antiky. Súcit, sloboda a schopnosť racionálne myslieť. Len vďaka tomu je náš život znesiteľný. Pre moslimské spoločnosti sú, naopak, sloboda, súcit aj racionálne myslenie poruchami, ktoré je potrebné odstrániť.

Práve v súvislosti s obrovským náporom migrantov sa hovorí o islamizácii Európy. Je to podľa vás len strašiak alebo niečo, čo sa skutočne môže stať?

Islamizácia Európy reálne hrozí. V niektorých krajinách postúpila tak ďaleko, že  už  ju pravdepodobne nemožno zastaviť. V niektorých ďalších krajinách ju bude možné zastaviť len za cenu občianskej vojny. Preto je životne dôležité, aby sme nezopakovali ich chyby. Keď umožníme, aby islam získal určitú silu, už nie je cesty späť.

V tejto súvislosti upozorňujem na rokovanie českého parlamentu v tomto týždni. V súčasnosti  to totiž vyzerá, že moslimská obec čoskoro získa právo agitovať vo väzniciach a zakladať islamské základné školy. Prerokúvala sa novela, ktorá to mala zastaviť. Srany vládnej koalície  však vyvinuli obrovskú energiu, aby tú novelu zastavili. Jednoducho chcú, aby radikálni moslimovia mohli ísť agitovať do väzníc a mohli zakladať školy.

Keď poslanci Úsvitu – národnej koalície so spomínaným návrhom prišli, hlasovali zaň aj poslanci vládnych strán. Vedenie vládnych strán teda svojim poslancom ,,umylo hlavu”  a vyvolalo opravné hlasovanie. Druhý raz  už vládni poslanci hlasovali správne proislamsky.

A ako by sme k ľuďom, ktorí majú úplne odlišnú kultúru, mali pristupovať? Máme zdôrazňovať a presadzovať našu kultúru, alebo sa jednoducho snažiť fungovať vedľa seba s úplne odlišnými tradíciami, náboženstvom, kultúrou, prístupom k životu?

Má  to tri aspekty. Ako prvé by sme mali zdôrazňovať vlastnú tradíciu a povzbudzovať národnú hrdosť. V školách, v štátnej televízii, pri podpore umenia atď. Mali by sme tiež rázne odmietať všetky pokusy rušiť tradičné sviatky a oslavy, pretože vraj údajne môžu niekoho urážať. Ak niekoho uráža pohľad na jasličky, nech sa odsťahuje do Saudskej Arábie.

Ako druhé je, že ak niekto žije v plnom súlade s našimi zákonmi a väčšinou bežných zvykov a odlišuje sa len v tom, že neoslavuje Vianoce, považujme to za jeho súkromnú vec.

Oproti tomu pokusy vytvoriť paralelnú islamskú spoločnosť s inými zvykmi a hodnotami nesmú byť tolerované. Pri každom podozrení na niečo také by polícia a súdy mali konať rýchlo a nekompromisne.

Všimnite si, že je to presný opak toho, čo podporuje dnešná ,,kaviareň” a čo robí dnešná česká vláda.

A myslíte si, že je vôbec možné, aby sa ľudia, ktorí majú takú odlišnú kultúru, odlišné vnímanie sveta, vôbec zhodli a mohli vedľa seba skutočne bez problémov fungovať?

Samozrejme, že to možné nie je. Okrem iného preto, že kolonisti neprejavujú ani najmenšiu ochotu tolerovať našu kultúru a náš spôsob života v našej krajine. Prichádzajú, aby ho nahradili islamom. Sú k tomu vychovávaní, sú k tomu vedení a nemôžeme od nich čakať žiadny kompromis. Sloboda, súcit a rozum sú podľa nich poruchy, ktoré treba odstrániť.

Tiež sa ozývajú názory, že sa musíme snažiť migrantov, ktorí k nám prídu, začleniť, inak sa nám to vypomstí…

Tým začlenením sa spravidla myslí, že by sme im mali poskytovať rôzne výhody. Nikde na svete to nefunguje a nikde na svete to fungovať nebude. Akurát na tom zarábajú profesionálni  ,,začleňovatelia” z rôznych katedier, úradov a neziskoviek. Vždy, keď moslimským imigrantom vyjdeme v ústrety, len ich utvrdíme v tom, že nie sme schopní odporu a že s nami môžu zaobchádzať ako s otrokmi.

Ak už máme nejakých imigrantov prijímať, musíme úplne striktne požadovať, aby sa nám prispôsobili. Ak  sú moslimovia, musíme striktne požadovať, aby sa vzdali svojho náboženstva. Na svete je dosť krajín, ktoré sú islamské, tak prečo sa tlačiť do neislamskej Českej republiky?

Oslavujeme 28. október, teda deň vzniku Československa, ste celkovo spokojný s tým, aká je v súčasnosti Česká republika? Zmenila sa v priebehu posledných desiatich rokov k lepšiemu či k horšiemu?

Pomery v Českej republike sa jednoznačne menia k horšiemu. Keď  porovnáme situáciu dnes a pred desiatimi rokmi, žije sa nám menej slobodne a menej bezpečne, narástli aj sociálne problémy. A ľudia, ktorí sú za ten debakel zodpovední, sa ho snažia zavŕšiť tým, že sem navezú státisíce islamských kolonistov.

Ako sa pozeráte na fungovanie Európskej únie a čo hovoríte na názory niektorých ľudí, že je pre nás viac zlom ako dobrom – napríklad v súvislosti so vnucovaním kvót týkajúcich sa utečencov. Je  pre nás Európska únia prínosom?

Členstvo v EÚ nás poškodilo. Nie je žiadna oblasť, kde by sme získali. Získali len príslušníci tej spoločenskej vrstvy, ktorá žije z dotácií a grantov. Pre úplnú väčšinu obyvateľov to výhodné nie je a nikdy nebolo. Lenže dnes sme v situácii, keď by aj vystúpenie z EÚ mohlo byť veľmi riskantný krok.

Zostať je zle, vystúpiť je veľmi riskantné. Páni ako Špidla a Telička, ktorí to zavinili, sa nám zo svojich rentiérskych postov smejú.

A nenarušuje práve EÚ našu národnú identitu?

Isteže narušuje! A robí to úmyselne. Dnešná vládnuca trieda je nadnárodná. Tí ľudia spolu hovoria po anglicky a pohybujú sa po celej Európe, častejšie po celom svete. V pondelok v Prahe, v stredu rokovania v Bruseli, víkend v Ríme, ďalší týždeň akcia v Londýne. Nemajú vzťah k žiadnej krajine.

To, že sa niekto cíti byť Čechom, Francúzom, Poliakom – to je pre nich len historický prežitok, ktorý je podľa nich potrebné odstrániť.

V súvislosti s diskusiami o našej budúcnosti  v  rámci EÚ  tiež počúvame, že ak nebudeme súčasťou väčšieho zoskupenia európskych krajín, budeme ako malá krajina vystavení na milosť a nemilosť vplyvu Ruska. Sú podľa vás tieto obavy oprávnené?

Rusku? Veď s ním nesusedíme! Prečo nie Indii a Číne? Navyše Rusko nie je v stave, aby mohlo niekoho ovplyvňovať. Má plné ruky práce s obhájením svojich pozícií.

Myslím si, že dnes už je viac-menej jasné, že celý konflikt Európy s Ruskom bol vyvolaný umelo, aby uľahčil islamizáciu Európy.

A vo všeobecnosti platí, že aj malé krajiny môžu obhájiť svoju nezávislosť, ak majú k tomu dosť odhodlania. Musíme sa v prvom rade zbaviť predstavy, že je potrebné, aby sme boli závislí od  nejakého mocného spojenca. Naopak! Každý mocný spojenec dá nakoniec prednosť svojim záujmom pred našimi. Musíme s tým rátať a správať sa podľa toho.

Ako hodnotíte Miloša Zemana? Čo sa mu počas prezidentovania podarilo a čo by ste mu, naopak,  vyčítali?

Prezident Zeman si počína skvele a netreba  mu  nič vyčítať. Prvý rok jeho prezidentovania kazila jeho podpora eura, ale aj tej sa už  zriekol.

Môžem kritizovať hádam len to, že podporuje niektoré vládne ekonomické zákony, ktoré sú podľa môjho názoru nerozumné. A že by mohol dôkladnejšie zvážiť, komu udelí vyznamenanie. Ale to nemôže zabrániť tomu, že koná ako skutočný štátnik, ako statočný a odvážny muž.

V Európe sú len dve skutočné hlavy štátu – Viktor Orbán a Miloš Zeman. Všetci ostatní sú bezvýznamní úradníčkovia v službách byrokratických aparátov.

A keď ho porovnáte s jeho predchodcami Václavom Klausom a Václavom Havlom?

Myslím si, že Václav Klaus by dnes konal veľmi podobne ako Miloš Zeman. A buďme šťastní, že prezidentom nie je Václav Havel. Každý deň by sme počuli z Hradu napomínanie, že sme zlí ľudia a že nemáme právo obhajovať vlastnú krajinu a vlastnú kultúru.

Keď dnes spomíname na Havlovo ,,humanitárne bombardovanie”, nesmieme zabúdať, že išlo o vojnu islamu proti pravosláviu. Havel bol na strane islamu. Aj dnes by určite stál na strane nepriateľov západnej civilizácie.

V týchto dňoch si pripomíname vznik Československa. Ako hodnotíte to, že sa v roku 1992 rozdelilo? Bolo to podľa vás správne?

Jednoznačne áno. Pred rozdelením boli česko – slovenské vzťahy otrávené hádkami, kto na koho dopláca. Dnes máme oveľa lepšie vzťahy ako v časoch spoločného štátu.

Navyše, keby s nami bolo Slovensko prepojené, bolo by postihnuté vyčíňaním našej kolaborantskej vlády. A pre nás je určite lepšie mať vedľa seba hrdých nezávislých Slovákov ako ďalších eurootrokov .

Autor: David Hora

- Reklama -