Prežije EÚ? Prežije euro? Odborníci hľadali odpoveď

    0
    Vlajka EÚ (Autor: SITA)

    Čo sa stane, ak dôjde ku Brexitu, teda k vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie. Poradca štátneho tajomníka ministerstva financií Michal Polák tvrdí, že Británia chce od EÚ dosiahnuť vyhlásenie, že euro nie je menou Európskej únie. Tým si chce Londýn zabezpečiť, aby sa nemusel zbaviť svojej silnej libry. Polák sa pritom domnieva, že Cameron nie je žiadnym veľkým presvedčeným euroskeptikom, ale vie, že má vo svojej strane silné euroskeptické krídlo. Snaží sa preto udržiavať jednotu, aj za cenu, že pristúpi k riskantnému referendu. Poradca z ministerstva zároveň konštatuje, že ani v prípade britských labouristov nie je podpora zotrvania v EÚ jednoznačná. Jeremy Corbyn, nový líder britskej strany pracujúcich, totiž nie je práve veľkým nadšencom EÚ, ktorú považuje za neoliberálny projekt.

    Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pripomenul, že Angličania môžu následkom vystúpenia z EÚ prísť o Škótsko. Škóti veľmi silno podporujú Európsku úniu. Keby náhodou Británia opustila EÚ, som si takmer istý, že referendum (pozn. o odtrhnutí Škótska) prejde,” povedal.

    Británia na odchode

    Napriek tomu získavajú hlasy za vystúpenie Británie z EÚ na sile. Podľa posledného prieskumu sa za túto možnosť vyslovilo až 51 percent opýtaných Britov. Ďalší prieskum hovorí, že so zotrvaním v únii by súhlasilo 43 percent, asi 40 percent by bolo proti, ale až 17 percent opýtaných bolo nerozhodnutých.

    Eurooptimistka Schmögnerová nazvala Britov „troublemakerami“ (anglický výraz pre tých, čo robia problémy) a spýtala sa, že či by „teda nebolo lepšie, keby Briti z únie odišli”. “Budeme mať vlastnú kontinentálnu úniu. Bude tu pokoj,“ konštatovala. Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť si myslí, že s takýmto scenárom by sa EÚ ekonomicky vedela vyrovnať, Radovan Geist, šéfredaktor portálu EurActviv.sk, však pripomenul, že by to malo potenciál naštartovať domino efekt, keďže momentálne vystúpenie z EÚ politický mainstream v ostatných krajinách nepresadzuje, ale to sa môže zmeniť, keď pôjde Británia príkladom.

    Zaujímavé je, že britské „separatistické“ tendencie do istej miery podporil aj slovenský premiér Robert Fico. Brigita Schmögnerová v tejto súvislosti pripomenula Ficovo vyjadrenie pri jeho stretnutí s Cameronom počas tohtoročnej konferencie Globsec v Bratislave. „Máme rovnaký názor na zneužívanie sociálnych systémov bohatých krajín únie. Chápeme, že je tu legitímna téma posilnenia postavenia národných parlamentov,“ povedal slovenský premiér.

    Grécky problém

    Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa najväčším problémom eurozóny zdalo byť Grécko. Dnes ho už prekryla utečenecká kríza, no napriek tomu sa diskusia venovala aj problematike gréckeho dlhu. Ako vieme, vtedajší katastrofický scenár vystúpenia Grécka z eurozóny a možného gréckeho bankrotu sa podarilo odvrátiť, keď sa Alexis Tsipras, premiér krajiny, ktorej napriek šetreniu za päť rokov kleslo HDP o 25 percent, nakoniec rozhodol pristúpiť na podmienky trojky.

    Čo však zaručí, že nový plán bude fungovať, a že nebudeme mať odchod Grécka o dva roky znovu na stole? Gréci si podľa Poláka mohli pred mesiacmi dovoliť strašiť bankrotom, keďže mali vyrovnaný primárny rozpočet. Znamená to, že príjmy a výdavky Grécka by boli vyrovnané nebyť toho, že Grécko muselo splácať dlhy. Bankrotom by Grécko naďalej fungovalo, veritelia by sa však nedočkali svojich peňazí. Po prstoch Aténam nakoniec klepla Európska centrálna banka, ktorá pohrozila, že prestane Grékom dávať likviditu, v dôsledku čoho by nemohli grécke banky poskytovať peniaze. Polák však pripomenul, že v tejto chvíli Grécko nemá nulový primárny deficit a vzhľadom na ďalší úpadok hospodárstva si nemôže takýto hazard dovoliť. „Je nepravdepodobné, že si to Gréci budú chcieť zopakovať.“

    „Išlo čisto o politické rozhodnutie… ECB nukleárnymi zbraňami stabilizovala situáciu,” dodal Odór a pripomenul, že situácia sa zmenila pre imigrantov. Európa totiž teraz od Grécka požaduje, aby na svojich hraniciach zastavilo prílev utečencov. „Gréci hovoria, ´možno, že nebudeme púšťať, ale skúste zmäkčiť niektoré pravidlá…´ Očakávam, že sa sem táto hra vráti, ale v horizonte dvoch, troch rokov,“ povedal Ódor.

    Ďalšou otázkou je, akú rolu v celej problematike zohrá pripravovaná banková únia, ktorá má byť akýmsi poistným mechanizmom. Ak totiž začne fungovať, nemalo by dôjsť k situácii, že bankový systém jedného štátu by bol natoľko závislý od centrálnej banky, ako je to teraz. Tým by sa grécka vyjednávacia pozícia posilnila. „Otázka je, či Berlín pripustí fungovanie plnej bankovej únie, pokiaľ je Grécko v menovej únii,“ reagoval Geist.

    SŠE?

    (Ne)riešenie gréckej dlhovej krízy vyvoláva naozaj rozpaky. Sú potrebné Spojené štáty európske, aby sa takýmto krízam dalo predísť? Podľa Poláka prvé odhady o zavedení menovej únie hovorili, že spoločná mena si vyžiada aj spoločný rozpočet o veľkosti sedem percent HDP. „Teraz je na úrovni jedného percenta. Možno sa nám podarí vytvoriť nejaké fiškálne menové nástroje aj bez toho, aby vznikol superštát,“ konštatoval Polák.

    V menovej únii, ako je eurozóna alebo USA, totiž jednotlivé štáty nie sú schopné využiť menový vyrovnávací mechanizmus ako prostriedok na prekonávanie hospodárskych kríz. V takom prípade nastupuje na rad fiškálne prerozdeľovanie. V USA ide napríklad o systém sociálneho zabezpečenia, EÚ však nič takéto zatiaľ nemá.

    „Je naivné si myslieť, že teraz niečo také zrazu spravíme. Fiškálnu úniu máme. Avšak malú a neflexibilnú. Neexistuje automatický systém na zmiernenie šokov,“ tvrdí Ódor.

    Ak teda chceme fungovať efektívne, musíme z Európy spraviť federáciu? Túto otázku nechali diskutujúci nezodpovedanú.

    - Reklama -