Tieto atribúty podporujú i mimovládne organizácie, ktoré sú združené v Koalícii pre deti Slovensko. Čo sa týka atribútu nezávislosti, inštitúcia by mala byť vybudovaná tak, aby štátna správa nemohla priamo intervenovať do jej chodu, vysvetlil. Voľbe komisára predchádza vypočutie na zasadnutí Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré bude 4. novembra. Komisár sa bude voliť na novembrovej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína 15. novembra.
Uzávierka nominácií na post komisára pre deti bola 23. októbra do 16:00. Kandidáti sú štyria. Poslankyňa a exministerka práce Viera Tomanová, ktorú nominoval vládny Smer-SD, má podľa predsedníčky poslaneckého klubu Smeru-SD Jany Laššákovej na túto funkciu všetky predpoklady. Práve Tomanová však podľa mimovládok, ktoré sa venujú právam detí, nespĺňa atribút nezávislosti. Kandidátom je i profesor Jozef Mikloško, ktorý učí na vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave a viac ako 20 rokov pôsobí v mimovládnych a univerzitných organizáciách v oblasti ochrany práv detí. Mikloška navrhlo opozičné KDH. Strana SaS nominovala Natáliu Blahovú, ktorá momentálne pôsobí ako sociálna poradkyňa a venuje sa rodinnej politike a ochrane práv detí. Posledným kandidátom na post komisára pre deti, ktorého navrhol poslanec za Most-Híd Rudolf Chmel, je Ondrej Gallo. Ten je podpredsedom výboru pre deti a mládež pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a programovým manažérom Nadácie Pontis. Tento návrh podporuje i Koalícia pre deti.
“Deti sú jednou z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a to najmä preto, že veľmi často nemajú hlas…Ak ho aj majú, máme problém ho vypočuť. Deti majú svoje potreby, majú svoj vlastný názor či schopnosť ho vyjadriť a povedať. Tento inštitút má slúžiť práve na to, aby bolo tento hlas počuť,“ vysvetlil Gallo. Úrad podľa neho začína na zelenej lúke, pričom všetko bude závisieť od toho, ako sa podarí v prvom období efektívne uchopiť túto problematiku. „Mojím veľkým snom je človek, ktorý dá úradu obsah. A to nie je málo, je to strašne veľa. Formálnych inštitúcií je na Slovensku veľmi veľa. Ak aj nebudem komisárom ja, uvítam, ak tu budeme mať fungujúci úrad, pretože viem, čo pre Slovensko tento úrad znamená,“ povedal Gallo s tým, že niektorí kandidáti podľa neho nemajú najlepšie východisko na to, aby túto myšlienku či cieľ dokázali naplniť. V prípade, že nebude komisárom Ondrej Gallo, mimovládky sa budú snažiť, aby bol úrad čo najúčinnejší, pričom budú pomáhať každému, kto na poste komisára bude.
Výbor OSN pre práva dieťaťa odporučil pred 14 rokmi Slovensku zriadiť inštitúciu, ktorá bude špecializovaná na monitoring a presadzovanie práv detí, poznamenala prezidentka Koalície pre deti Slovensko Dana Rušinová. Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre zdravotne postihnutých bol prijatý v júni, začal platiť 1. septembra. „Zákon bol tvorený tak, aby bol komisár a jeho úrad akýmsi spojovníkom medzi verejnou správou, občianskou spoločnosťou, deťmi a mladými ľuďmi,“ vysvetlila.
Komisár pre deti sa bude podieľať na ochrane práv detí, pričom sa na neho môže obrátiť každé dieťa vo veci porušenia týchto práv aj bez vedomia rodičov, poručníka či opatrovníka. Po zriadení funkcie detského ombudsmana roky volala i verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisári musia byť občanmi Slovenska, mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonní a apolitickí. Komisári pre deti aj pre zdravotne postihnutých, ako aj ich úrady, budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.
