Vystúpiť z Európskej únie by bol nezmysel, tvrdí známa česká ekonómka Markéta Šichtařová

0
Markéta Šichtařová, ekonómka (Autor: Reprofoto: youtube.com)

Nedávno ste sa vyjadrili, že Česku by nepoškodilo vystúpenie z EÚ, ale za predpokladu, že by zostalo v zóne voľného obchodu a v Schengene. Myslíte si, že podobný krok by pomohol aj Slovensku?

Nemyslím si. Síce čisto technicky vzaté je možné, aby krajina nebola v EÚ, ale bola súčasťou eurozóny, ale v praxi je to ťažko predstaviteľné. Narážalo by to na príliš veľa predsudkov, takže by sa to ťažšie realizovalo. A aby Slovensko vystúpilo aj z eurozóny? To nedáva zmysel. Som zástancom čo najstabilnejšieho ekonomického prostredia. Čo najmenšie a najmenej časté zmeny daní, čo najmenšie zásahy centrálnych bánk … a teda aj logicky čo najmenej časté zmeny platidla. Pre Slovensko je teda táto možnosť, zdá sa, už pasé. Ale aby sme si rozumeli: ja si nemyslím, že by SR z EÚ vystúpila. Tá pravdepodobnosť je podľa mňa úplne zanedbateľná. Navyše mám dojem, že ČR má teraz dôležitejšie veci na riešenie ako zotrvanie v EÚ (napríklad svoj verejný dlh). Keď som hovorila o možnosti vystúpenia z EÚ, len som tým reagovala na hysterické komentáre typu, že by to bola pre ČR  katastrofa, hyperinflácia, prepad do recesie … a tak ďalej.

Česko aj Slovensko sú ekonomicky pomerne značne závislé od obchodu s krajinami EÚ. Nemohol by podobný krok – teda prípadné vystúpenie z EÚ – spôsobiť napríklad to, že ostatné krajiny EÚ by mohli Česko a Slovensko nejako bojkotovať? Či už priamo alebo nepriamo?

A čo by z toho tieto tretie krajiny mali? Pretože otvorenie trhu je na európskej integrácii  to, čo dáva zmysel. Ak sa chcú krajiny integrovať, potom to asi nerobia pre obťažujúce jednotné úsporné žiarovky, ale pre výhody z takejto integrácie. Takže je akosi v záujme všetkých sa ekonomicky otvoriť. Čo by mali Nemci, ktorí u nás majú svoje fabriky, z toho, keby s nami uzavreli hranice a bojkotovali nás? Veď by tým bojkotovali sami seba … Jednoducho, z toho vôbec nemám obavy.

Slovensko je navyše na rozdiel od Česka aj v eurozóne. Nebolo by preto možné vystúpenie Slovenska z EÚ v porovnaní s Českom ešte o čosi riskantnejšie? Predsa prakticky všetky transakcie,  import či export sa realizujtú cez euro, teda nie cez iné meny ako napríklad v Česku. Nebol by to hazard?

Iba zopakujem. Vôbec si nemyslím, že by to pre Slovensko bolo vhodné.

Ako sa v súčasnosti  vníma postavenie slovenskej ekonomiky? Po rozpade spoločného štátu boli východiskové pozície značne rozdielne, no Slovensko tento rozdiel dobehlo. Každý rok zaznamenlo rast HDP, a to aj napriek výkyvom iných ekonomík. Kde sa nachádza Slovensko ekonomicky v porovnaní s Českom?

Obe krajiny sa počas krízových rokov zbližovali, teraz sa už  zase trochu vzďaľujú (ČR je  ekonomicky ďalej). Slovensku na dobiehanie Česka počas krízových rokov nepomáhali ani tak  zázračné slovenské reformy, ako skôr české chyby. Česi si v čase krízy sebazničujúco niekoľkokrát zvýšili dane (DPH), a tým ako jediní v regióne spadli do recesie. To potom Slovákom nutne uľahčilo prácu pri doťahovaní českej ekonomiky.

Kde vidíte riziká, ktoré by mohli skomplikovať ekonomicky situáciu Slovenska, ale napríklad aj Česka? Napríklad prílišná orientácia na jeden druh priemyslu –  v oboch prípadoch automobilový?

Áno, orientácia na automobilový priemysel je potenciálne riskantná. Ešte väčšie riziko je však mimo našich krajín – je to obnovenie celoeurópskej dlhovej krízy. Osobne predpokladám, že sa to  vráti. Ak to  tak bude, Slovensko ako krajina eurozóny bude o trochu ohrozenejšie ako Česko s vlastnou menou. Oproti tomu ČR má zasa oproti SR nevýhodu v rozvinutejšom kapitálovom trhu, ktorý by bol náchylnejší na prenos finančnej nákazy. Ale odskákali by si to nakoniec obe naše krajiny.

Nakoľko má, alebo skôr môže mať napríklad na ekonomiku našich krajín vplyv súčasná migračná kríza?

Vzhľadom na to, že sme len tranzitné, nie cieľové krajiny, týka sa nás to len sprostredkovane. Ide hlavne o sprostredkovaný vplyv Nemecka. Pre Nemecko je to značná záťaž, ktorá môže brzdiť nemecký rast. To sa potom môže cez zahraničný obchod dostať aj k nám.

Je rozumné, že EÚ stále udržuje sankcie proti Rusku? Nakoniec sankcie poškodzujú obe strany, no na druhej ujma väčších krajín ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko zrejme nie je až taká citeľná, ako je to pri menších ako  Česko či Slovensko. Súhlasíte?

Opäť by som to nedramatizovala. To je podobne prehnaná téma ako vystúpenie z EÚ. Nie je to ekonomicky prínosné, ale nie je to katastrofa. Teraz si z hlavy nepamätám presné čísla – ale v každom prípade sankcie majú na ruskú ekonomiku len marginálny vplyv v porovnaní s klesajúcou cenou ropy. To nízke ceny ropy a plynu sú pre Rusko problémom. A preto je ruská ekonomika v kríze. Aj preto by vzájomný obchod bol minimalizovaný aj bez sankcií.

Rusi sa napríklad dohodli s Nemcami na trase plynovodu Nord Stream, severnej vetvy, ktorá prakticky obchádza  Ukrajinu, Slovensko aj Česko, ale aj Poľsko, a teda nám takto odchádzajú pomerne veľké zdroje za tranzit plynu. Nie je aj toto jeden z príkladov toho, že ,,veľkí” –  Rusi a Nemci sa vždy dohodnú a doplatia na to tí ,,malí”?

Aj tak by sa to dalo povedať.

Je centralistický model fungovania EÚ podľa vás dlhodobo udržateľný? Prejavilo sa to napríklad aj v takej sfére, ako je migračná kríza, kde Brusel hlasom silných a veľkých nadiktoval menším  ako Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko či Estónsko kvóty utečencov, ktoré musíme akceptovať. Je to podľa vás správne? Dnes sú to migračné kvóty, čo to bude zajtra?

Jedna vec je, či je to ,,správne” podľa práva, druhá vec je, či je to múdre. Podľa práva kvóty sú – odsúhlasili sme si Lisabonskú zmluvu, teda sme si odsúhlasili aj to, že môžeme byť vo veciach, ako sú kvóty, prehlasovaní. S kvótami nesúhlasím, ale uznávam, že sú podľa práva. Iná vec však je, či sú kvóty rozumné. A to podľa mňa nie sú. Merkelová mala pravdu, keď povedala, že migračná kríza je pre EÚ oveľa väčším rizikom ako celé Grécko, a to bol a stále je veľký horúci zemiak. Pozrite na Katalánsko – už chce veľmi intenzívne odísť od Španielska. A čo Škótsko? A čo Brexit? EÚ sa začína „rozkližovať“,  migračná kríza je toho silným katalyzátorom.

Súhlasíte s tím, že Schengen prakticky padol? Na jednej strane sme pri vstupe do tohto systému museli splniť množstvo podmienok, na druhej strane je tu migračný pohyb a hranice Schengenu akoby prestali existovať. Má ešte zmysel hovoriť o Schengene?

Bojím sa, že máte pravdu. A naozaj ma to desí. Povinnosti zostali, sloboda sa rúca.  Takto integrácia vyzerať nemala.

Komu podľa vás súčasný chaos v Európe vyhovuje? Nie je to súčasť politiky USA oslabiť konkurenta na starom kontinente, ,,rozhasiť” vzťahy medzi EÚ a Ruskom s cieľom, aby USA posilnili svoje pozície vo svete?

To je trochu  drsná teórie sprisahania na môj vkus… V Európe chaos nemôže vyhovovať nikomu. A či vyhovuje niekomu mimo Európy – úprimne sa priznám, že na to odpovedať naozaj neviem.

Ako sa pozeráte na ,,ústretovosť” mnohých krajín vrátane Česka k  Číne? Je politika smerom k čínskemu trhu vyslovene kalkulom mnohých ako k alternatívnym trhom, alebo je za tím niečo iné? Akosi sa pritom zrazu zabúda na ľudské práva.

Mám dojem, že nie všetko sa dá kúpiť za peniaze. Ľudské práva sú jeden z takých príkladov. Pre mňa je ,,ústretovosť” mnohých krajín tancom na tenkom ľade, ktorý sa môže nevyplatiť. Rezignujeme na naše vlastné morálne princípy, čo nakoniec sotva prinesie aj to ekonomické šťastie.

Ako odhadujete ekonomický vývoj v Európe a vo svete v najbližšom čase horizontu roka či dvoch a ako v strednodobom horizonte napríklad 10 rokov?

Za rok, dva budeme stále zhruba tam, kde sme. Budeme riešiť Grécko, migrantov, budeme sa hádať v EÚ… Medzitým asi prejdeme prepadom akciových búrz. A o desať rokov to však bude iná pesnička. Čakám, že za ten čas Európa prejde novou krízou ešte hlbšie,  ako bola tá v rokoch 2008 – 2009. Nečudovala  by som sa, keby po tejto kríze politická mapa Európy vyzerala inak.

- Reklama -