Jeden z utečencov sa bránil, že za cestu do Európy zaplatil šesťtisíc dolárov, čo sú nemalé peniaze, takže nechápe, prečo ho teraz na ceste zastavujú a zatvárajú do táborov. Keby mal Petránek šesťtisíc dolárov, mohol by začať podnikať prakticky kdekoľvek na svete vrátane jeho arabskej časti. Hosť je o tom presvedčený, pretože neraz navštívil napríklad Malajziu, moslimskú krajinu, v ktorej sa dá začať úspešne podnikať aj za polovicu tejto sumy. Zároveň môžu v tejto krajine žiť vedľa seba moslim s kresťanom.
„Utečenca mohol niekto financovať, niekto, kto mu povedal: Ja za teba zaplatím cestu do Európy a ty choď. Za tie peniaze by pritom mohol nasadnúť na ktorúkoľvek leteckú linku… Som presvedčený, že ide o útok na Európu. Je to geniálny plán, ako nám môžu ublížiť. Je to trójsky kôň,“ konštatoval Petránek. Ak chceme odhaliť príčiny tejto krízy, musíme sa pozrieť až do prvej svetovej vojny, počas ktorej si západné mocnosti rozdelili niekdajšiu Mezopotámiu ako koloniálne panstvo. Dôsledky tohto kroku a následky koloniálnej nadvlády vidíme dnes. Ide aj o vojny, ktoré vidíme dnes. Práve pred nimi ľudia utekajú. A kto by neutekal, keď na to dostane tisíce dolárov. Tieto peniaze môžu pochádzať práve od radikálov. Veď ani teroristický útok na USA z 11. septembra 2001 nebol lacný a predsa k nemu došlo.
Zásadný je však aj fakt, že islamské radikálne sily v Sýrii sú oslabené po zásahoch ruského letectva, ktoré má k dispozícii podľa slov hosťa aj podporu čínskych lodí.
Bojujúce Donecko a návšteva čínskeho prezidenta vo Veľkej Británii
Pozornosti novinárskeho barda však neunikla ani situácia na Ukrajine, kde sa stav upokojuje, teda aspoň na prvý pohľad. „Únava z vojny, keď si Kyjev myslel, že zdolá Donecko a Luhansko, sa neoplatila,“ zaznelo z úst hosťa. Nesmieme zabúdať na to, že v Donecku a Luhansku sú ľudia zvyknutí bojovať. Stačí si spomenúť na tunajšie povstanie tzv. dekabristov proti cárovi v roku 1825. Dnes sa opäť ukázalo, že miestni obyvatelia majú vlastnú hlavu, pretože nad nimi nemajú kontrolu ani Rusko, ani Ukrajina.
Niekoľko slov padlo aj na konto návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Veľkej Británii. Na tej sa podľa Petránka ukazuje, že Británia myslí spoluprácu s Čínou veľmi vážne, čo musí zase znepokojovať Spojené štáty. „Je to niečo úplne prelomové,“ zdôraznil znalec. „Tu sa hovorí o veciach, ktoré až vyrážajú dych,“ pokračoval. „To, čo ohromí každého, kto sa nikdy nezaujímal o britsko-čínske vzťahy, je jedna cifra. Vo Veľkej Británii študuje 150-tisíc čínskych študentov a šesťtisíc britských študentov študuje v Číne.“ My sme vraj túto veľkú príležitosť premeškali, napríklad aj pre Tibet. To dokazuje, že svetom nehýbe Tibet, ale ekonomická prepletenosť vzťahov.
