Vždy dával prednosť duchovným hodnotám pred materiálnymi statkami. Vždy bol priateľom cirkvi. Preslávil sa ako večný starý mládenec, no už osem rokov je šťastne ženatý. Napriek tomu televízor dodnes nemá a mobil používa takmer výhradne na bezplatnú komunikáciu s manželkou. Bol pri zakladaní KDH, no súčasnému predsedovi nevie prísť na meno. Dva razy chcel byť prezidentom tejto krajiny, no zrejme to nebolo vo vhodnom čase a vo vhodnej konkurencii iných kandidátov. Napriek tomu prežil v slovenskom parlamente nezabudnuteľných 20 rokov, dokonca aj ako jeho predseda, a zostal dodnes jedinečný a zapamätateľný.
František Mikloško si na dávne časy v komunistickom režime spomína takto: “Bol som nepriateľská osoba, teda vtedy ŠtB čakala, aby takého človeka už mohla chytiť a zatknúť. Takto som bol zaregistrovaný, mal som tzv. signálny zväzok a neskôr som sa dozvedel, že v roku 1989 ŠtB pripravila zoznam vyše 50 ľudí z celého Československa, ktorí mali byť zatknutí. Čítal som správu niekoho vysokopostaveného z Prahy, prečo niektorých ešte nezatkli. Vtedy už bol zatknutý Havel či Čarnogurský a bola tam otázka, prečo ešte nie som zatknutý aj ja, Eva Kanturková a iní. Odpoveď bola, že čaká sa na príležitosť. No do toho prišiel 17. november a zrejme ma to tesne minulo,” spomína si na prelomový medzník v našich dejinách bývalý disident František Mikloško, ktorý v dvoch častiach rozhovoru najprv priblíži doteraz nepoznané pozadie predrevolučných a porevolučných rokov a zhodnotí tiež našu súčasnú politickú realitu, ako aj to, prečo sa nestal nikdy slovenským prezidentom.
