V Aténach sa skončila dvojdňová konferencia s názvom Náboženstvo, kultúrny pluralizmus a mierové spolužitie na Blízkom východe, ktorá riešila najvážnejšie otázky medzikonfesionálnych vzťahov vo vojnou zmietanom regióne. Stretol sa nej celý rad náboženských predstaviteľov vrátane neoficiálnej hlavy pravoslávia konštatinopolského patriarchu Bartolomeja, ministra zahraničných vecí Vatikánu, ruského metropolitu Ilariona, predstaviteľa Gréckej pravoslávnej cirkvi a desiatky ďalších účastníkov. Hlavnou témou konferencie bola nevyhnutnosť vykonania rýchlych a ráznych opatrení na záchranu státisícov ľudí Blízkeho východu.
Kritika USA
Fakticky všetci náboženskí predstavitelia na konferencii zdôrazňovali, že Blízky východ až do nedávnych tragických udalostí predstavoval unikátny príklad mierového spolunažívania troch veľkých monoteistických náboženstiev – kresťanstva, judaizmu a islamu. Dôvody destabilizácie regiónu neboli na programe diskusie, niektorí z nich však kriticky poukázali na inváziu USA do Iraku, ako aj na proces Arabskej jari.
Záverečná deklarácia konferencie odsúdila akékoľvek prejavy náboženského extrémizmu a netolerancie v Sýrii, Iraku, ale aj v celom regióne. Vyzvala taktiež na spoločnú akciu v boji s humanitárnou krízou v týchto krajinách.
Musíme brániť kresťanov
Na ochranu blízkovýchodných kresťanov počas svojho vystúpenia vyzval aj ruský metropolita Ilarion. „Kresťania si počas svojej dvetisícročnej histórie prešli mnohými skúškami, ale udalosti posledných rokov sú bezprecedentné. V 21. storočí, v období prudkého rozvoja ľudstva, po celom rade krvavých svetových vojen prebieha cielené vyhladzovanie kresťanstva a kresťanskej kultúry tam, kde sa zrodili,“ povedal ruský metropolita. „Vieme, že kvôli extrémistom trpia aj moslimovia a ďalšie náboženské komunity, v každom prípade nikto nie je viac bezmocný ako kresťania. Sú prvými cieľmi vydierania, únosov a vrážd teroristov,“ dodal.
„Nanešťastie, málo západných politikov načúva hlasom kresťanských predstaviteľov, ktorí vyzvali a naďalej vyzývajú na zastavenie dodávok zbraní pre bojovníkov,“ konštatoval vysoký predstaviteľ ruského pravoslávia, ktorý zároveň vyzval politikov, aby pre ochranu kresťanov spravili všetko, čo je v ich úsilí.
Svätý zápas s terorizmom
Ruská pravoslávna cirkev má blízke vzťahy s vládou Vladimíra Putina a tradične obhajuje zahraničnú politiku Ruska. Hlava ruskej cirkevnej synody Vsevolod Čaplin koncom septembra pochválil ruský parlament za jeho rozhodnutie pustiť sa do vojny v Sýrii. „Bolo to konzistentné s medzinárodným právom, ruskou mentalitou a rolou, ktorú Rusko vždy na Blízkom východe plnilo,“ povedal. Doplnil taktiež, že Rusko nemôže byť k likvidácii kresťanov a ďalších náboženských menšín v regióne indiferentné. „Boj proti terorizmu je svätým bojom a dnes je naša krajina možno najaktívnejšou silou na svete, ktorá proti terorizmu bojuje,“ povedal.
