Cyklokoalícia na sociálnej sieti prišla s jednoduchou, ale zato oveľa pútavejšou grafikou, ktorá zobrazuje predstavu tejto mimovládnej organizácie o riešení dopravných problémov, ktoré už niekoľko rokov sužujú Bratislavu. Podľa aktivistov nejde pri výstavbe obchvatu hlavného mesta o vyriešenie zúfalej dopravnej situácie, ale skôr o súkromný záujem. „Obchvat má zmysel, ale nie za takýchto podmienok. Ovplyvní iba niekoľko percent dopravy, a preto sme nacenili, čo by sme mohli mať namiesto jedného obchvatu,“ píše na sociálnej sieti Cyklokoalícia.
Podľa občianskych aktivistov, ktorí na Facebooku založili skupinu Cyklokoalícia, by sa za 4 miliardy 200 miliónov eur dalo vyriešiť hneď niekoľko dopravných problémov, ktoré trápia Bratislavu. Jedným z nich sú zanedbané električkové trate a obnoviť by potreboval aj celý vozový park Dopravného podniku. Odhady mimovládnej organizácie hovoria, že 100 nových električiek by mohla Bratislava kúpiť za 270 miliónov eur a za ďalších 87,5 milióna by mohlo mesto nakúpiť stovku moderných trolejbusov. 214 miliónov by stála oprava všetkých električkových tratí v hlavnom meste a za 580 miliónov navyše by mohlo vzniknúť 20 kilometrov úplne nových električkových tratí, čo predstavuje až o polovicu viac v porovnaní so súčasným stavom.
Takéto investície by spolu s výstavbou záchytných parkovísk podľa Cyklokoalície vyriešili aspoň časť dopravných problémov, ktoré sú v Bratislave stále viditeľnejšie. Do nákupu nového vozového parku a obnovy električkových tratí by však ani zďaleka nešli všetky prostriedky zo 4 miliárd 200 miliónov určených na výstavbu diaľničného obchvatu. Cyklokoalícia myslela aj na svoj hlavný cieľ, ktorým je zlepšenie situácie pre cyklistov v hlavnom meste. Sto kilometrov samostatných tratí pre cyklistov by Bratislavu vyšlo na 37 miliónov eur.
Aj keby sa želania a návrhy Cyklokoalície vyplnili a vedenie Bratislavy by investovalo tak, ako si to predstavujú ľudia, ešte stále by z celkovej sumy určenej na výstavbu obchvatu zostali 3 miliardy eur. Aj s týmito ušetrenými peniazmi by si vedeli aktivisti rady. Za ušetrenú sumu navrhujú postaviť metro alebo skôr nadzemnú dráhu so 16 stanicami.
Graf: Cyklokoalicia.sk
„Skôr, ako sa budeme rozprávať o tom, čo by sa za 4,2 mld. eur dalo postaviť, treba povedať, že tento obchvat má investične stáť 1,3 miliardy eur. O trojnásobnej sume sa hovorí len preto, že je to financované a prevádzkované modelom PPP, proti čomu stále namietame. Sme presvedčení, že ak je vláda v rámci modelu PPP „pripravená” platiť cca 130 mil v ročných splátkach počas 30 rokov, je možné (po zastavení plytvania verejnými zdrojmi) nájsť v rozpočte cca 150 mil. ročne a za 7 rokov postaviť obchvat z rozpočtu. Prípadne si (podľa tempa čerpania na iných projektoch) pomôcť eurofondmi. S výstavbou internej bratislavskej infraštruktúry by som obchvat finančne neporovnával tiež preto, lebo som presvedčený, že tento obchvat Bratislavy je nutný, lenže nie za cenu takého predraženia, aké nám ponúka vláda SR formou PPP,” pre ParlamentnéListy.sk tlmočí stanovisko liberálov Miroslav Ivan, ktorý je tímlíder SaS pre Dopravu.
Róbert Auxt zo strany #SIEŤ: „Obchvat Bratislavy je najdlhší tunel na Slovensku. Je teda úplne na mieste žiadať nezávislý audit celého pripravovaného projektu a analýzu uskutočniteľnosti spoločne s európskymi a domácimi inštitúciami, akými sú napríklad Európska investičná banka, Európska komisia a Rada rozpočtovej zodpovednosti. Obávam sa podobne ako kolegovia z INEKO, že Slovensku môžu vzniknúť finančné škody rádovo v stovkách miliónov eur, ak vláda neprehodnotí svoj postoj k pripravovanému 30-ročnému „tunelu“ vo forme PPP.”
Foto: NDS
Popis: Mapa diaľnice D4
„Každý, kto tvrdí, že veľký bratislavský obchvat nie je potrebný a bolo by lepšie jeho výstavbu odložiť do budúceho desaťročia, by mal svoje názory konfrontovať s vodičmi denne stojacimi v zápchach na Prístavnom moste alebo príjazdových cestách od Šamorína,“ reagoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. K nákladom na tento projekt sa rezort dopravy vyjadrí až v momente, keď budú poznať najlepšiu ponuku z prebiehajúcej súťaže. Po jej skončení sa najlepšia ponuka znova vyhodnotí a až následne vláda rozhodne o jej výhodnosti. „Kým nebude známa táto suma, vnímame akúkoľvek kritiku výhodnosti či nevýhodnosti len ako politický útok pred prichádzajúcimi parlamentnými voľbami. Podľa nášho názoru by sa malo o výstavbe diaľnic rozhodovať odborne a na základe potrieb ľudí v regióne, nie politicky,“ uzavrel Kóňa.
Podpredseda KDH Miloš Moravčík však stavbu prirovnáva ku kauze predraženého CT z piešťanskej nemocnice. „Hlava ministerky zdravotníctva padla pre pokus o miliónové predraženie CT. Uvidíme, ako premiér Robert Fico naloží s hlavou ministra dopravy Jána Počiatka pri pokuse o miliardové predraženie. Na miskách váh sú na jednej strane obrovské záujmy vyvolených, na druhej strane životná úroveň nás všetkých ostatných.”
„Podobne predražený PPP projekt sme zastavili už v roku 2010 – v prípade obchvatu Žiliny D3, a tiež sme pred pol rokom kritizovali vládou pripravený PPP projekt Univerzitnej nemocnice Bratislava. Navrhujeme preto alternatívnu možnosť realizácie veľkých verejných investícií formou verejno-občianskeho partnerstva. Ukazuje sa, že PPP projekty, ktoré pripravuje vláda, sú predražené, netransparentné a obrovské zisky z týchto projektov končia vo vreckách súkromných firiem, často spriaznených s vládou,“ upozornil poslanec a predseda strany SKOK! Juraj Miškov.
