„Niektorí ľudia z tej starej Európy začínajú poukazovať na to, že keď sme potrebovali pomoc, tak sme ju požadovali a keď teraz potrebujú pomoc naši partneri, a to často len formou gest, tak to nie sme ochotní urobiť,“ vyhlásil prezident Andrej Kiska na schôdzke hláv štátov Vyšehradskej štvorky v Maďarsku a podotkol, že v Európe sa začínajú ozývať hlasy, že berieme EÚ ako bankomat.
Kiska vo svojom vystúpení zdôraznil, že je potrebné ukázať solidaritu s utečencami, lebo keď to neurobíme, tak opäť rozlomíme Európu na východnú a západnú. „Musíme ukázať, že sme zostali ľuďmi,“ zopakoval svoje slová, ktoré predniesol pred niekoľkými dňami aj na pôde slovenského parlamentu. Tiež poukázal na rétoriku niektorých politikov, ktorí využívajú strach svojich voličov z neznámeho.
Český prezident Miloš Zeman svoj prejav poňal v inom duchu. „Európska únia zatiaľ preukázala nulovú schopnosť zabezpečiť svoje vonkajšie hranice,“ uviedol v úvode a informoval aj o pripravovanej pomoci Maďarsku. Česko tam chce totiž vyslať svoje vojenské a policajné jednotky už v najbližších dňoch. České média informovali o nadchádzajúcom víkende.
Vzdelanie a bezpečnosť
Zeman opäť raz zapochyboval aj nad zložením utečencov. Podľa neho je to diskutabilná téma, lebo nik nevedie štatistiky, kto uteká pred vojnou, kto je ekonomický migrant a kto džihádista. Ku skresleniu informácií podľa neho prispievajú aj médiá, ktoré skutočnosť vykresľujú tak, že každý utečenec je zo Sýrie.
Maďarský prezident János Áder uviedol, že všetci prezidenti štátov V4 sa zhodli, že sa porušujú dublinské dohody. Prezidenti sa podľa Ádera tiež zhodli na tom, že záchytné tábory pre utečencov majú vznikať už v Turecku. To je krajina, cez ktorú do Európy prichádza najviac utečencov. „Únia musí zabezpečiť viac zdrojov na tieto tábory, aby ľudia v nich mali nielen potraviny, ale aj zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a možnosť vzdelávania,“ dodal Áder.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová vyzvala Európsku úniu, aby prejavila solidaritu aj krajinám, ktoré ešte o členstvo žiadajú. Na mysli mala Srbsko a Macedónsko, ktoré sú atakované náporom imigrantov smerujúcich z Grécka cez ich územie do západnej Európy. „Táto migračná kríza nesmie spomaliť proces rozširovania EÚ,“ dodala.
Politici pretriasali aj energetickú bezpečnosť. Z nej je najväčšou témou práve rozšírenie plynovodu Nord Stream. Slovensko a Poľsko totiž už dlhodobo kritizujú plány na rozšírenie plynovodu, ktorý do Nemecka prepravuje ruský plyn po dne Baltského mora. Nové potrubie má totiž obchádzať Ukrajinu a tým aj krajiny strednej Európy, ktoré tak prídu o značné výnosy za tranzit plynu.
