Mesto Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Podarilo sa jej síce medziročne znížiť dlh zo 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov. Za toto zlepšenie ale mesto viac ako svojím zástupcom môže do veľkej miery vďačiť kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré Žiline schválila vláda.
Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu roka 2014 Čadca (48,3 %), na treťom mieste je Púchov (48,1 %). Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 40 % svojich ročných príjmov.
Na druhej strane, počas roku 2014 dokázali najviac svoje hospodárenie vylepšiť mestá Žilina, Bánovce nad Bebravou a Lučenec. Tie dokázali najviac zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky Inštitútu INEKO.
Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: znížiť celkový dlh mesta, dosiahnuť nižšie náklady spojené s obsluhou dlhu (dlhová služba), minimalizovať záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, zlepšiť bilanciu bežného a kapitálového účtu a tiež okamžitú likviditu.
Práve v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že zlepšenie pozície Žiliny súvisí s odpustením časti dlhu.
Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Humenného, Nitry a Rimavskej Soboty.
TABUĽKA 1 Tab. 1: Zoznam miest ktoré za rok 2014 najviac zvýšili/znížili svoje finančné zdravie
Pre korektnosť je potrebné dodať, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie, oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie – také mesto má menšiu možnosť zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky. V rebríčku skokanov sa preto na prvých miestach skôr umiestňujú mestá, ktoré boli v predchádzajúcom roku v horšom stave a dokázali sa zlepšiť a na posledných miestach najmä mestá, ktoré mali v roku 2013 vyššie známky finančného zdravia.
TABUĽKA2 Tab. 2: Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014)
Až 17 miest malo k 31. 12. 2014 aspoň jeden záväzok neuhradený 60 a viac dní po lehote splatnosti, hoci väčšina z nich iba v minimálnom objeme. Aj tak však týchto 17 miest naplnilo jednu z dvoch podmienok na zavedenie ozdravného režimu. Druhý limit týkajúci sa záväzkov, podľa ktorého celková výška záväzkov po lehote splatnosti nesmie prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok, neprekročilo žiadne mesto spomedzi 50 najväčších miest. Zákon je formulovaný tak, že povinnosť zaviesť ozdravný režim majú tie samosprávy, ktoré porušia obe kritériá zároveň. Takýto stav nebol ku koncu roka 2014 dosiahnutý ani v jednom z posudzovaných miest.
Podobné informácie o všetkých mestách a obciach na Slovensku si môžete vyhľadať na portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku, ktorý INEKO prevádzkuje v záujme oboznámiť občanov s hospodárením a finančnou stabilitou obcí, miest a vyšších územných celkov.
Informácie priniesol Matej Tunega, ktorý je analytikom spolupracujúcim s INEKO. Celý blog si môžete prečítať TU.
