Mnohí Nemci ho už prezývajú de Mizere (Mizerný). Zlyhal v tom, že už dávno nepovedal a nepriznal to, k čomu sa priznáva teraz, a tak sa nepriamo dáva na stranu Horsta Seehofera, ktorý kancelárku Merkelovú kritizuje konštantne a vytrvalo od začiatku návalu utečencov do Nemecka.
A ten je trvale nepreušený a skutočne už veľmi dramatický. Vo viacerých nemeckých mestách sa konajú protestné akcie rodičov žiakov, lebo mestá zabrali telocvične pre potreby utečencov. V Nemecku sa množia poukazy od rôznych informantov i od spravodajských služieb, že medzi utečencov sa miešajú aj ISIS teroristi so sfalšovanými sýrskymi pasmi.
V tomto smere je de Maisiere ešte príliš zbabelý na to, aby to otvorene priznal. Pre média povedal len nasledovné: „Samozrejme, že prešetrujeme každú informáciu v tomto smere, ale zatiaľ nemáme konkrétne dôkazy, že k nám prišli džihadistickí teroristi s príkazom vykonania teroristického činu.“
De Maiziere však hneď dodal, že toto nebezpečie však existuje stále.
Katastrofálnym vysvedčením kancelárky je fakt, že hoci toto všetko musela vopred vedieť a s tým kalkulovať, napriek tomu urobila svojmu národu i ďalším v EÚ niečo neodpustiteľné.
Je ale veľmi paradoxné, keď de Maiziere hovorí súčasne aj o tom, že salafisti a islamisti sa už pokúšajú v mnohých utečeneckých zariadeniach prišelcov radikalizovať a použiť na teoristicko-islamistické ciele. To, že sa dostanú dovnútra týchto zariadní, nemožno pripisovať zlyhaniu nemeckej polície. Tá jednoducho už nestači na všetko dozerať a kontrolovať. Je maximálne preťažená a nestačí si už plniť ani svoje obvyklé povinnosti voči nemeckej civilnej spoločnosti. Cieľová skupina islamistických agitátorov medzi utečencami sú mladistíví a predovšetkým neplnoletí, ktorí prišli do Nemecka bez dospeleho doprovodu.
Hans-Georg Maßen, šéf Nemeckeho úradu pre ochranu ústavy považuje radikálnych islamistov za najväčšie nebezpečenstvo pre Nemecko. Podobne sa viackrát vyjadril v priebehu posledných rokov a dôrazne pred ním varoval . Kancelárku ani len nenapadlo reagovať a nariadiť preventívne opatrenia. Vtedy sa len samoľúbo slnila vo svojej nesporne veľkej sláve a rozdávala blahosklonne svoje typické merkelovské poloúsmevy. Medzičasom sa však stali veľmi zreidkavé a teraz pripomínajú skôr bezmocné úškľabky.
Maßen odhaduje počet radikálnych islamistov v Nemecku na približne 44 000. To je už naozaj veľmi povážlivé množstvo a predstavuje už dosť veľkú a predovšetkým nebezpečnú „armádu“, ktorá je odhodlaná na všetko, keď príde čas!!!
Je absolutne zarážajúce a maximálne nezodpovedné, že v súčasnosti nemá nemecký minister justície Heiko Maas k dispozícii žiadny zákonný nástroj na to, aby bolo agitovanie utečencov islamistami trestné. Je to vysmech všetkých nás občanov v EÚ.
Môj komentár:
Vždy som bol za to, aby v demokratických štátoch existovala demokratická a humanistická politika voči prenasledovaným a aby sa im poskytovala potrebná ochrana a pomoc. Nie však takým spôsobom, ako to chcela Angela Merkelová nariadiť celej EÚ, keď pritom existuje obrovské riziko nebezpečného ohrozenia vlastného obyvateľstva. Taká osoba nemá čo hľadať v kancelárskom kresle, ktoré je prvým kreslom v EÚ. To hovorím pri všetkej úcte, ktorú pociťujem k jej nesporne mnohým veľkým zásluhám na politickej scéne Nemecka i EÚ.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com
