Poslanec za Smer-SD si dal tú námahu a napísal komentár pre portál europskenoviny.sk. Podľa neho ho k tomu vyprovokovala opozícia, podľa ktorej sme si pred prijatím Lisabonskej zmluvy mali vybojovať výnimku z azylovej politiky. Blaha krúti hlavou a vysvetľuje, prečo to nebolo možné.
Šialenosť s kvótami
Doteraz zmluva nikomu neprekážala a teraz by sa ňu odvolával každý. Poslanec Blaha si myslí, že teraz sa to jednoducho hodí, čo však považuje za falošné a lacné. „Slovenská republika, či už vládla sociálna demokracia, alebo pravicové strany, od roku 2007 nikdy nespochybňovala Lisabonskú zmluvu. Odrazu sa však opoziční politici predháňajú v jej kritike. Je to absurdné,“ odkazuje im smerák. A vysvetľuje aj prečo. Podľa neho nám priniesla skvelé výhody a podpora azylovej politiky bol tiež dobrý nápad. Nikto vraj vtedy nevedel, že vyrukuje s takou šialenosťou, ako sú povinné kvóty. Napriek tomu však v princípe nie je zlá. „Urobiť si z Lisabonskej zmluvy politický terč je lacné politikárčenie, ktoré je navyše falošné a nekonzistentné. Ukazuje to, že slovenská pravica sa neštíti ničoho, aby zneužila migračnú krízu na vytĺkanie politického kapitálu,“ kritizuje opozíciu Blaha.
EÚ by sa nás zbavila
Poslanec pripomína, že keď sa o prijatí zmluvy dohadovalo, vláda hlasovala spolu s poslancami opozičnej Strany maďarskej koalície. Dokonca Lisabonskú zmluvu podporila aj Slovenská národná strana, čo doteraz považuje za pikantné. Odvtedy, čo sa prijala, ani raz nebola horúcou témou. Zrazu vraj všetci kričia, že je zlá. „Je to číra demagógia,“ zamýšľa sa Blaha. Vysvetľuje aj, prečo bolo potrebné zmluvu prijať. V opačnom prípade by nás v Európskej únii odrovnalo. Keby sme ju totiž neprijalo, EÚ by sa nás poľahky zbavila. Poslanec má aj argumenty na to, prečo by sme nemohli vyjednať výnimku zo spoločnej azylovej politiky tak, ako to majú Veľká Británia, Írsko a Dánsko. S týmito krajinami sa totiž nemôžeme porovnávať. Prvé dve menované totiž nie sú súčasťou Schengenu a Dánsko si ešte pred dvadsiatimi rokmi vyjednalo výnimku z oblasti práva a spravodlivosti, čo sa týka aj spoločnej azylovej politiky. „Aj preto sa do Schengenu Dánsko pripojilo na medzivládnej báze, čo je zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom. Pri vyjednávaní Lisabonskej zmluvy teda Dánsko nemuselo vyjednávať žiadne výnimky, pretože ich už mali vyjednané dlhé roky,“ upozorňuje na historické súvislosti Blaha.
Exodus a hranica dokorán
Porovnávať sa teda s Dánskom či nebodaj s Britániou je podľa Blahu scestné a demagogické. Ak chcelo Slovensko výnimku z azylovej politiky, malo tak urobiť ešte skôr, teda pred naším vstupom do EÚ. „Vtedy to niekto neriešil. Dnes, keď sa to hodí, sa to odrazu rieši,“ pripomína Blaha. Ešte raz zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva nie je príčinou zla. „Nikde v Lisabonskej zmluve sa nepíše že Nemecko mal pozvať sýrskych utečencov z Turecka a spustiť exodus. Nikde sa nepíše, že schengenská hranica sa mala otvoriť dokorán pre migrantov,“ zdôrazňuje poslanec. Či už sa na zmluvu niekto vyhovára, alebo nie, kvótam sa aj napriek všetkému môžeme brániť. Žaloba, ktorú sa Fico rozhodol na EÚ podať, je v súlade s Lisabonskou zmluvou. „Je smutné, že pravica vo vzťahu ku kvótam predvádza nešťastné hodnotové kotrmelce a nedokáže voči kvótam držať odmietavé pozície. No do Lisabonskej zmluvy „kope“, akoby ani nechcela členstvo Slovenska v Európskej únii. Trošku to majú popletené, nemyslíte?“ veľavravne sa pýta Blaha.
Celý komentár Ľuboša Blahu si môžete prečítať TU
