Čierna Hora chce kráčať v šľapajach Albánska a Chorvátska, ktoré sa stali členmi NATO v roku 2009, čo by mohlo ešte väčšmi poškodiť vzťahy medzi západnou alianciou a Ruskom.
Moskva je proti ďalšiemu rozširovaniu NATO o bývalé komunistické krajiny vo východnej a juhovýchodnej Európe vo svojom boji o vplyv po ukončení studenej vojny, ktorý je jadrom súčasného konfliktu na Ukrajine, napísala agentúra Reuters.
Poľský minister obrany pre Reuters povedal, že Čierna Hora by nebola považovaná za pripravenú na vstup do aliancie pred vypuknutím krízy na Ukrajine. Ale odvtedy kroky Ruska prinútili členov NATO zvážiť situáciu, vzhľadom na balkánske ambície Moskvy. Debata o tom, či pozvať alebo nepozvať Čiernu Horu do NATO sa teraz pre túto krajinu uberá “dobrým smerom”, dodal Siemoniak.
“Prvýkrát nie je žiadna krajina NATO otvorene proti,” dodal. Povedal, že stúpa počet krajín, ktoré sú za to, pozvať Čiernu Horu do NATO na summite, ktorý bude 8.-9. júla.
Podľa poľského ministra nie je možné povedať, počkajme do ďalšieho summitu, pretože ponechať Čiernu Horu v geopolitickom vákuu môže viesť k zhoršeniu situácie na Balkáne.
USA sa tento mesiac vyjadrili, že sú pripravené podporiť vstup Čiernej Hory do NATO za podmienky, že krajina bude pokračovať v reformách a presvedčí verejnosť, aby vstup do západnej aliancie podporila.
“Každý už vie, že rozšírenie NATO nie je iba otázkou posúdenia pripravenosti danej krajiny, ale aj geopolitickým rozhodnutím,” dodal Siemoniak, ktorý je súčasne podpredsedom poľskej vlády.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vlani povedal, že prípadné rozšírenie NATO o bývalé juhoslovanské republiky Bosnu, Macedónsko a Čiernu Horu by mohla Moskva považovať za provokáciu.
