Pomôžme teraz a spoločne, vyzýva expremiérka. Sme pod tlakom, ale zaobišli by sme sa aj bez hystérie a paniky, myslí si

    0
    Profesorka sociológie a bývalá premiérka Iveta Radičová (Autor: SITA)

    Nie je to po prvý raz, čo máme riešiť tisícky žiadostí o azyl. Prečo teda musel vzniknúť taký obrovský konflikt kvôli kvótam? Pýta sa vo svojom komentári pre denník Nový čas Iveta bývalá predsedníčka vlády.

    Únia pod tlakom

    Podľa Radičovej overuje fungovanie inštitúcií práve kríza. No po dlhom období, keď sa prijímali dohody bez problémov, teraz čelíme ozajstnému tlaku. Niektoré štáty sa totiž vzopreli a odmietli dodržiavať spoločné postupy. Príkladom je napríklad Slovensko, ktoré kvóty tvrdohlavo odmieta, čoho výsledkom má byť aj  žaloba na Všeobecný súd v Luxembursku. Naša krajina mimochodom kvôli tomu čelí aj medzinárodnej blamáži. Radičová si myslí, že v Európe vládne chaos, ba až humanitárna kríza. „V roku 1992 zvládlo vtedy 15 členských krajín EÚ 672-tisíc žiadostí o azyl. Prečo teraz problém utečencov dospel až do štádia konfliktu o kvótach?“ pýta sa expremiérka. Únia sa ocitla pod tlakom, a to vo viacerých oblastiach. Sú to napríklad aj ekonomické problémy a nestabilné verejné financie. Toto všetko korunované hrozbou terorizmu a islamských bojovníkov nás dostáva do situácie, keď tlak silnie. „Neraz sa požiar hasí, až keď horí už celý dom. Výsledkom je, že sa pozornosť sústreďuje na administratívne riešenie dôsledkov masovej vlny utečencov,“ uvádza ďalej v komentári Nového času Radičová.

    Hystéria, panika a strach

    Riešenie je podľa nej v spoločnom postupe. Nesie sa v dvoch líniách, a to v humanitárnej pomoci a potom v dodržiavaní azylovej politiky a Schengenu. Slovensko je podľa nej schopné preukázať, že azylovú politiku má nastavenú na dobrej úrovni a funkčnú. Dôkazom majú byť aj situácie z minulosti, keď sme riešili azylantov a robili sme to bez ťažkostí. „Nikdy s tým nebol žiadny problém a nevytvárala sa žiadna hystéria a ani sa nešírila panika, neznášanlivosť či strach,“ upozorňuje bývalá premiérka. Problém teda môže tkvieť práve v masovosti a aj spomínanom tlaku, ktorý sa na európske krajiny vyvíja. Radičová však zároveň kvituje aktivity ľudí, ktorí sa rozhodli utečencom pomôcť, robia to dobrovoľne a nezištne. Veľkou mierou sa na tom podieľajú mimovládne organizácie, ktoré uskutočnili aj zbierky. Iniciatívu vyvinulo práve ľudia, ktorí neváhali prispieť potrebnými vecami. Pripomeňme, že takými organizáciami sú napríklad Človek v ohrození či MAGNA.  Aj  vďaka nim dorazila pomoc do Maďarska či na hranicu Maďarska so Srbskom. Práve tam sa masívna vlna utečencov sústreďuje v obrovskej miere. „Nepochybujem o tom, že takéto aktivity vieme robiť aj dobrovoľne, nezištne a prirodzene, ako to bolo v minulosti už viackrát,“ nádejá sa Radičová. Zároveň sa však obáva, že ak nepomôže teraz, utečenecká kríza sa stane dlhodobým problém.

    Premiér razí vlastnú cestu

    Situácia okolo utečeneckej krízy je vyhrotená. Brusel sa snažil presadiť povinné kvóty, s čím nesúhlasila naša vláda a pôvodne ani ostatné krajiny V4. Na tohtotýždňovej Rade ministrov vnútra EÚ nás však ostatné členské krajiny prehlasovali. Za kvóty hlasovala nakoniec aj poľská ministerka vnútra. Český premiér Bohuslav Sobotka sa tiež vyjadril, že do konfliktu s Úniou nepôjde. Premiér Robert Fico je však odhodlaný učiniť tak, ako sľuboval – urobiť všetko pre to, aby sme sa kvótam vyhli, a to aj za cenu vedomého porušenia pravidiel členských štátov EÚ, za ktorý hrozia sankcie.


     

    - Reklama -