Ako hodnotíte ekonomickú situáciu Slovenska? Kde vidíte pozitíva a v čom by sme mali pridať?
Máme menej nafúknutý sociálny systém ako niektoré západné krajiny. Zároveň máme flexibilnejší pracovný trh, keďže naši ľudia sú naozaj chudobní a sú ochotní akceptovať prácu za menej peňazí. Tým pádom máme veľkú konkurenčnú výhodu. To som povedal pozitíva.
Teraz prejdem k negatívam. Konkurenčnú výhodu si ničíme najmä v období po kríze. Politici totiž neboli schopní reagovať na krízu znižovaním výdavkov, namiesto toho pozvyšovali dane a zabili časť našej konkurenčnej výhody. Čo sa týka strednodobého horizontu, ak prestaneme trestať ľudí za to, že chcú podnikať, tak som optimista. Slováci totiž nemajú až taký vysoký dlh, a to napriek tomu, že teraz sa pomerne rýchlo zadlžujú.
Štruktúra našej ekonomiky je postavená na exporte a výrobe automobilov. Kde má Slovensko rezervy v prípade ďalšej recesie v Európe?
Mňa tiež prekvapilo, že premiér si za naše peniaze kúpil novú automobilku. Osobne považujem za obrovskú chybu používať verejné zdroje na to, aby sme si kupovali investorov. Oni zásadným spôsobom nezamestnanosť aj tak nevyriešia. Nedajú prácu dlhodobo nezamestnanému človeku z Revúcej alebo z Rimavskej Soboty. Treba si uvedomiť, že tie peniaze, ktoré zahraničným investorom dáme, sme zobrali domácej ekonomike. Možno práve niekomu, kto prevádzkuje potraviny v Revúcej. Ten mohol tiež niekoho zamestnať.
Áno, koncentráciou na automobilky sme naozaj dosť zraniteľný. Ak bude ďalšia recesia v Európe, môže dôjsť k výkyvom. Tie väčšinou postihujú statky dlhodobej spotreby, napríklad autá. Elimináciou tohto rizika by mohla byť orientácia na ázijské trhy, aj keď teraz aj tam badáme menšie otrasy.
Aké kroky v oblasti ekonomického rastu krajiny by mala vláda podľa Vás podniknúť?
Podľa mňa by sa vláda nemala hrať na investičného stratéga. Dôležité je zlepšovať podnikateľské prostredie pre všetkých podnikateľov a najmä znížiť dane. Bohužiaľ, tak to nefunguje. Máme pred voľbami. Keď príde jeden veľký investor, je to viditeľnejšie, ako keď 20 malých podnikateľov zamestná ľudí. To nie je v televízii a ani sa nestrihá páska. Takže ja rozumiem politickým motívom, ale pre ekonomiku to nie je chytré.
Ako hodnotíte slovenské podnikateľské prostredie? Je to zdravý jav, že domáci podnikatelia sú voči zahraničným investorov znevýhodňovaní?
Nie, nie je to zdravé. Je potrebné zlepšovať podnikateľské prostredie, lenže za posledné roky sa udial presný opak. Zvýšili sa dane, zvýšilo sa daňovo-odvodové zaťaženie pre živnostníkov, zákonník práce je menej flexibilný. Problém je aj zvyšovanie minimálnej mzdy. Minimálna mzda v Utekáči je vyššia ako minimálna mzda v Budapešti alebo v Prahe. To je absurdný stav, keď zakazujeme dlhodobo nezamestnaným ľuďom predávať svoju prácu za cenu, ktorá sa nedá predať ani v okolitých krajinách. Zhoršujeme schopnosť domáceho súkromného sektora generovať pracovné miesta. Kríza je likvidácia chýb z minulosti. Na to treba flexibilitu, ktorú ale Slovensko v posledných rokoch strácalo.
Slovensko je členskou krajinou eurozóny už viac ako 6 rokov. V tejto súvislosti sa nedávno český prezident Miloš Zeman vyjadril, že Slováci zavedením eura zázračne zbohatli. Čo si o tom myslíte? Zbohatli sme?
Smiech. No, ja si nemyslím, že sme zavedením eura zbohatli. Ľudia sa na euro tešili. To ale nie preto, že euro je také vynikajúce, ale tá slovenská koruna nebola až taká dobrá. Mali sme menovú krízu. V roku 2000 nám tu krachovali banky. Verím ale tomu, že väčšina Slovákov sa aj po kríze teší, že máme euro. Nemusia sa obávať, že vláda bude humplovať národnú menu. Problém je v tom, že účet nášho členstva v eurozóne stále nie je uzavretý. Ešte stále vidím v eurozóne mnoho problémov, ktorých riešenie sa len odkladá. Od ich výsledkov totiž závisí, koľko nás to nakoniec bude stáť. Nezabúdajme, že garantujeme úvery z dočasného a trvalého eurovalu, že máme Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá vyhlásila, že za naše peniaze je ochotná nakupovať štátne dlhopisy Talianska, keď to bude potrebné.
V tejto súvislosti vždy hovorím, že sme prví spomedzi krajín V4, ale v nesprávnom rade. Dostali sme sa do eurozóny práve v čase, keď začalo mať euro problémy. Ja si nemyslím, že keby sme mali slovenskú korunu, tak by sme na tom boli horšie. A okrem toho by sme nemali všetky tie záväzky zo záchranných mechanizmov, ktoré máme v súčasnosti.
Ako by ste zhodnotili pôsobenie slovenských politických elít v otázke podieľania sa na riešení krízy v eurozóne? Máme názor, ktorý by v klube európskej menovej únie rezonoval?
Áno, máme názor, ibaže ten sa neustále mení. Na začiatku krízy v eurozóne chcela vtedajšia slovenská vláda schváliť pôžičku Grécku. Potom vyhrala vláda, ktorá vyhlásila, že nepodporí pôžičku Grécku. Následne tá istá vláda padla na tom, že nechcela schváliť navýšenie finančných prostriedkov do dočasného eurovalu. Takže tá pozícia Slovenska je premenlivá.
Naposledy ma prekvapil minister financií Peter Kažimír svojím tvrdým postojom voči Grécku pri posledných vyjednávaniach. To je podivné, keďže my sme už tie peniaze Grécku cez dočasný euroval poslali. Naším záujmom by teda nemalo byť, že Grécko zbankrotuje, ale že sa nám tie peniaze vrátia. Vnímam to tak, že našim politickým elitám nejde o to, aby ovplyvňovali európske dianie z hľadiska reforiem a ich nastavenia, ale skôr sa snažia vysielať signály na domácu politickú scénu. Je to divadlo pre voličov. Tvrdý postoj voči Grékom je pomerne populárny na domácej scéne, ale už sa, žiaľ, nedohráva v európskych štruktúrach. Politika eurozóny sa za celé tie krízové roky nezmenila. Stále sa riadi heslom: Daj pôžičku a modli sa. Pri Grécku sme to absolvovali už štyrikrát.
Na čo sa majú Slováci v blízkej budúcnosti pripraviť?
Na to, že obdobie nízkych úrokov, ktoré vybavili centrálne banky, raz skončí. Potom budú mať problém predlžené štáty, niektoré veľké európske banky a predlžené domácnosti.
