Globálna ekonomika zažíva v súčasnosti zlom. Podľa profesora Zeleného sa ľudstvo „prvýkrát v histórii dostalo do bodu, keď už nemôžeme zaručiť zamestnania v niektorom z tradičných sektorov”.
„V modernej histórii sme si prešli cestu prechodov medzi štyrmi sektormi – od poľnohospodárstva k priemyslu, z priemyslu do služieb, zo služieb do štátu,” uviedol. Problém však vidí v tom, že tieto sektory sa už z hľadiska zamestnanosti vyčerpali a žiadny piaty sektor v ekonomike neexistuje. „Ďalej už nie je kam ísť,” myslí si.
Čo tento zlom znamená pre globálnu ekonomiku?
Postupná premena ekonomiky nemusí podľa Zeleného nutne znamenať, že systém sa zrúti. „Len sa premení, posunie sa od globálneho k lokálnemu. Jednotlivé regióny sa budú snažiť osamostatniť sa,” vysvetľuje. Pokračuje, že veľké nadnárodné firmy idú proti prírode. „Nepochopili, že globalizácia dosiahla svoje maximum, že nie je možná do nekonečna. Tie reťazce, ktoré kŕmia globalizáciu, pokiaľ dosiahnu určitú veľkosť, sú zrazu nestabilné. Nie je do nich vidieť. Rozširovať globalizáciu je drahé, nepriehľadné a náchylné na terorizmus, choroby, epidémie. Je to škodlivé,” uviedol pre MF DNES. Upozornil, že celý proces sa rozbieha najprv vo vyspelých krajinách. Krajiny ako Čína či Česko budú na nový trend reagovať s určitým oneskorením.
Celý rozhovor s Milanom Zeleným si môžete prečítať TU
Niečo z myšlienok Milana Zeleného…
Milan Zelený na svojej webovej stránke píše, že naše znalosti, ktorými disponujeme, sťahujeme z celého sveta, ale pre miestnu akciu. Každá akcia sa potom podľa neho prispôsobuje kontextu času a miesta, znalosti kraľujú celému dianiu v ríši myšlienok a usmerňujú naše činy zhora. Týmto procesom dochádza k deglobalizácii činov a posilňuje sa globalizácia znalostí a informácií. Každá akcia, teda znalosť, je lokálna, ale popis informácie je globálny.
Viac sa o názoroch emeritného profesora z newyorskej Fordham University Milana Zeleného dozviete TU
