Aj keď sa medzi utečencami nájdu aj takzvaní ekonomickí migranti, ide zväčša o ľudí, ktorí opustia svoje domovy, aby si zachránili holý život. „Politici, čo ustavične spomínajú ekonomickú migráciu, akurát kalia vodu. Nehovoriac už o tom, že väčšinou sú to tí istí politici, ktorí sa odmietajú podieľať na pomoci Taliansku a Grécku pri azylovom konaní, čo je predsa ten najjednoduchší spôsob, ako oddeliť ekonomických migrantov od utečencov pred vojnou,“ píše vo svojom komentári Javůrek.
Podľa Javůrka by Európska únia nemusela mať také obrovské problémy s utečencami, keby začala o probléme znova otvorene komunikovať. „Nie je možné, aby sa po prvom neúspechu návrhu na kvóty všetko ponechalo na samospád. Keď mohla Európska komisia zasadať obdeň pre „nápravu“ Grécka a keď sa mohli na túto tému konať obtýždeň eurosummity, je nepredstaviteľné, aby sa na takýchto najvyšších úrovniach nerokovalo o utečeneckom probléme,“ píše komentátor denníka Pravda.
Slováci si strkajú hlavu pod perinu
Na Slovensku je to podľa Javůrka už raz tak, že keď sa vyskytne problém „hráme našu typickú hru a perinu si natiahneme cez hlavu v domnení, že ten bubák zo skrine do rána zmizne.“ Podľa komentátora však problém sám od seba nikdy nezmizne a ani kvóty na povinné prijímanie utečencov, ktoré plánuje Brusel nie sú riešením. „Únia má dosť prostriedkov a kapacít, aby zvládla žiadateľov o azyl a pomohla tým, ktorí to potrebujú. Súčasne je aj dosť veľkým globálnym hráčom na to, aby si vynucovala medzinárodné riešenia v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. To by však musela riešiť domáci utečenecký problém vzájomnou spoluprácou a na medzinárodnom poli konečne prehovoriť jednotným a silným hlasom,“ dodáva na záver svojho komentára Peter Javůrek.
Celý článok si môžete prečítať TU
