Osnovy síce siahajú až do roku 2004, ale súčasné učebnice dejepisu len veľmi okrajovo zachytávajú obdobie takzvaného mečiarizmu na Slovensku. Podľa zistení Denníka N, ktorý sa na výučbu moderných dejín pýtal ministerstva školstva, učiteľov aj autorov učebníc sa niektorí učitelia vyhýbajú novším dejinám. Aj rezort školstva si myslí, že od nedávnej histórie treba mať určitý odstup.
Autor dejepisných učebníc Viliam Kratochvíl pre Denník N uviedol, že študentov treba učiť kriticky myslieť a hovoriť s nimi aj o nedávnej minulosti. Učitelia však tvrdia, že aj bez moderných dejín majú čo robiť, aby stihli naučiť všetku látku, ktorú sa študenti majú naučiť. Oficiálne osnovy sa síce končia vstupom Slovenska do Európskej únie a NATO, ale ani k týmto témam sa učitelia často nedostanú a zostáva potom na študentoch samotných, či majú záujem navštevovať po vyučovaní ďalšie prenášky z dejepisu navyše.
Niektorí sa nedávnym dejinám nebránia
Nájdu sa však aj učitelia, ktorí k dejinám a učeniu histórie pristupujú trochu iným spôsobom. Medzi takých patrí aj Tomáš Slezák, ktorí učí dejepis na Spojenej škole Novohradská v Bratislave. Slezák uviedol, že nedávno preberal aj tému utečencov a nebol s tým žiaden problém. „Môžeme rozobrať historický kontext problému migrantov v Európe. Európske dejiny sú založené na rôznych vlnách migrácie. Vždy tam boli nejaké problémy. Každá vlna je niečím špecifická,“ tvrdí učiteľ dejepisu. Podľa Slezáka by v prípade nutnosti museli on aj jeho kolegovia učiť novšie dejiny na úrok tých starších. Rozhodnúť, ktorých častí dejín by sa mali učitelia na hodinách dejepisu vzdať však nie je vôbec ľahké. „Neviem povedať, či by bolo lepšie, keby sme zanevreli na staršie dejiny a do akej miery sa to dá skrátiť, aby mali študenti súčasne predstavu, čo bola Veľká Morava či Uhorsko,“ dodáva Slezák.
Celý článok si môžete prečítať TU
