Keď sem príde niekto z Tramtárie, tak sa toho, samozrejme, obávame. Fico mal pravdu, je to ako s Rómami, súhlasí europoslanec Maňka

0
Vladimír Maňka, europoslanec (SMER-SD) (Autor: SITA)

Aký máte názor na postoj slovenskej vlády a Slovákov k téme utečencov?

Na Slovensku nemôžeme súdiť ľudí podľa toho, čo hovoria na adresu utečencov. Musíme pochopiť, že sa utečencov boja. Nikto im túto problematiku totiž nedokáže vysvetliť. Ja chcem iniciovať diskusiu aj v Európskom parlamente, aby sme začali vysvetľovaciu kampaň.

Čo by malo byť cieľom vysvetľovacej kampane?

Je potrebné, aby sme ľudí poučili, o čo vlastne ide. Miešajú sa rozdielne veci. Uvediem príklad. My europoslanci, keď sme hlasovali o uznesení Európskeho parlamentu, bolo tam 20 bodov, z toho 19 bodov riešilo podstatu. To znamená, že chceme riešiť problém tam, kde vzniká. To znamená, aby ľudia nemuseli utekať zo svojich rodných krajín. My sme toto uznesenie schválili. Potom niekto zrazu povedal, že poslanci schválili kvóty pre utečencov. Mimochodom, vôbec nemáme právomoc na schvaľovanie kvót. Ale hneď sa zvrhla verejná mienka, že akí sú to blbci tí europoslanci. Ja chápem jednu vec. Naozaj nás čaká veľa práce, aby sme ľuďom vysvetlili, že keď sem niekto príde, migranti či nejakí utečenci, minister vnútra ich tak prešacuje, preverí, že títo ľudia nemajú šancu byť zločincami. Teda tí, čo budú spĺňať podmienky na udelenie azylu, nebezpeční pre spoločnosť nemôžu byť.

Čo hovoríte na výroky predsedu vlády Roberta Fica o nemožnosti integrovať do spoločnosti imigrantov či utečencov podobne, ako nezvládame integrovať ani „našich“ Rómov?

Pán premiér mal pravdu v tom, že keď sem príde niekto z Tramtárie, tak sa toho obávame presne  tak, ako našich Rómov. Nevieme ich integrovať. Podľa mňa je to však riešiteľné. Keď som bol primátorom, zriadili sme internátnu školu. Rómske deti tam chodili a ostávali aj cez víkend.  Nechodili vôbec domov, lebo sa im tam viac páčilo. Oni sa úplne menili. Toto je podľa mňa cesta, ktorou by sme sa mali vydať. Keby to bolo všetko postavené na dobrovoľnej báze u čo najširšej skupiny týchto ľudí, dokázali by sme tento problém za dve generácie podstatne zmeniť. To sa týka aj utečencov. Ja poznám mnoho ľudí, ktorí povedali, že nejakých 700 ľudí za dva roky by sme dokázali prijať, len majú obavy, aby to nebol nekonečný príbeh.

Ozývajú sa hlasy, že riešením utečeneckej krízy v Európe by mohlo byť uzatvorenie Stredozemného mora. Čo si o tom myslíte?

My v prvom rade musíme urobiť jednu vec. Ľudia majú pojmy zjavne pomiešané. Oni dávajú do jedného vreca migrantov a utečencov. Absolútne to nerozlišujú. Takže o tom, či prijmeme alebo neprijmeme ekonomických migrantov, si rozhodne každá krajina sama. Vôbec nemusíme pozerať na EÚ tak, ako to stojí v platných zmluvách. To znamená, že keď niekto príde na Slovensko kvôli zárobkom alebo sociálnemu systému, nikto nám neprikáže, či ho musíme či nemusíme prijať.

Utečenci sú úplne iná kategória. Keď tým ľuďom bombardujú územie, musia utiecť, lebo by ich zabili. Jedná sa najmä o krajiny ako Eritrea alebo Sýria. V tomto prípade platia nejaké zásadné pravidlá pomoci nielen v krajinách EÚ, ale aj vo svete. My sme žiadali aj v Európskom parlamente členské štáty, aby ukázali solidaritu a zvýšili svoj príspevok do rozpočtu EÚ. Stalo sa nám totiž, že už niekoľko rokov bojujeme s niektorými členskými krajinami, lebo sa nechceli na utečeneckú krízu poskladať. A zrazu, keď prišli udalosti typu 700 mŕtvych ľudí pri potopení sa lode, ihneď bez reptania strojnásobili rozpočet.
Ja dávam za veľkú vinu aj jednotlivým členským štátom, konkrétne Rade ministrov, že tieto prostriedky sa neschválili skôr.

Ktoré krajiny kričali najviac proti navýšeniu rozpočtu?

Boli to staré členské krajiny EÚ, ktoré sú čistými prispievateľmi. Keď sme o navýšení rokovali, tak oni sa k tomu nevyjadrili. Na druhej strane musím povedať, že nové členské krajiny (11) vrátane Slovenska sa práveže zasadzovali za navýšenie rozpočtu. Ale nepustili to tí iní.

Prečo?

Či už z politických dôvodov, alebo mali doma voľby, báli sa toho, neviem. Jednoducho, nesplnili si svoje záväzky. Toto vyvolalo aj u mňa reakciu, že som pred rokom predložil v EP pozmeňujúci návrh, aby spôsob financovania EÚ nezávisel od dobrej vôle jednotlivých krajín alebo od politickej situácie v tej danej krajine. Tento návrh mi prešiel.

Aké opatrenia ešte chystá EÚ v otázke riešenia utečeneckej krízy?

Najnovšie riešime systém Galileo. Je to navigačný systém GPS. Tento by mal byť až trojnásobne presnejší. To znamená, že zachytí lode už na začiatku ich plavby. V tejto súvislosti musím povedať, že s navýšením rozpočtu pre navigačný systém už súhlasila aj Rada. Ďalším riešením je, aby členské krajiny úzko spolupracovali nielen medzi sebou, ale aj s agentúrami FRONTEX, EUROPOL, EUROJUST v oblasti boja proti obchodníkom s ľuďmi a zločineckým sieťam prevádzačov. V EP sme prijali 20 opatrení, ktoré sa týkajú konkrétnych krokov v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Navýšili sme rozpočet pre agentúru FRONTEX, aby sme zvýšili ochranu hraníc.

Český prezident Miloš Zeman volá po vytvorení spoločnej európskej armády. Bolo by to podľa Vás riešenie?

Je pravda, že rozbiehame projekt spoločného financovania obrany. Je preukázané, že keby sa niektoré bojové operácie či obranná politika EÚ robili spoločne a plošne, potom by jednotlivé členské krajiny EÚ ušetrili ročne viac ako sto miliónov eur v rozpočte krajín EÚ. Možno by bola riešením jednotka v počte 5  000 mužov, v prípade, ak by vznikol nejaký konflikt, zasiahli by. Čo sa týka migrantov, tak to je nezmysel, aby sme to riešili cez armádu. To určite dokážu zvládnuť policajné zložky.

- Reklama -