Schetyna je presvedčený, že Rusko už nebude také agresívne ako predtým. Za tým podľa neho stojí vplyv sankcií a „pevná hegemónia štátov, ktoré ich zaviedli a stále na nich trvajú“, uviedli Literárky.
Verí čestnému plneniu minskej dohody, k čomu je však nutné zmeniť ukrajinskú ústavu. Tým by Ukrajina okrem iného získala späť pod kontrolu svoju východnú hranicu.
Minulú sobotu uverejnil denník Večernje novosti rozhovor s jedným z hlavných poradcov prezidenta Putina, Leonidom Petrovičom Rešetnikovom. V rozhovore hovoril o vzťahu medzi Ruskom a Srbskom, o umelých hraniciach na Balkáne a o ohrození, v ktorom sa Rusko nachádza.
Celý text si môžete prečítať TU
Rusko dáva Srbsku slobodu voľby, ako tvrdí Rešetnikov, problémom je podľa neho skôr tlak Západu. „Ak sa bude Srbsko správať podobne ako Albánsko, Bulharsko alebo Rumunsko, bude Západ v kľude. Cieľom je rozdeliť Srbov rovnako, ako sa snaží rozdeliť Rusov. S nami sa mu to nedarí, pretože sme veľký národ,“ hovorí Rešetnikov. Kosovo je podľa neho umelým štátom, ktorého účelom je oslabiť a rozdeliť Srbsko.
Problémom Balkánu sú umelé hranice, tvrdí Rešetnikov. „Mimo Ruska žije 25 miliónov Rusov. Preto tiež došlo k ukrajinskému konfliktu, lebo aj tu ide o umelo vytvorené hranice. Takéto hranice môžu existovať len určitú dobu, pretože je nemožné umelo rozdeliť jeden národ,“ hovorí Rešetnikov.
Rusko podľa neho nie je agresívne, len zbrojí ako odpoveď na zvyšujúce sa počty spojeneckých jednotiek vo všetkých štátoch okolo neho. „Všetky krajiny, ktoré sú členmi NATO, sa de facto v prípade vojny stávajú potenciálnymi cieľmi našich úderov,“ hovorí Rešetnikov a na záver dodáva, že vojny sa však báť nemusíme.
autor: spa
