Disident, ponovembrový politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš by sa dnes dožil 69 rokov. Svojimi činmi pomáhal z našej krajiny vytvoriť štát slobodných a zodpovedných ľudí, ktorí sa poučili z hriechov svojej histórie, povedal Frešo

    0
    Ján Langoš, disident, ponovembrový politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa (ÚPN) (Autor: SITA)

    Výročie jeho narodenia si dnes pripomenuli pri pamätníku Jána Langoša na bratislavskom Námestí SNP predstavitelia a členovia SDKÚ-DS. Svojou politickou činnosťou pomáhal podľa SDKÚ-DS na Slovensku vybudovať modernú, slobodnú a zodpovednú spoločnosť.

    Vedel, že budovanie demokracie bude náročné, napriek tomu sa nevzdal

    Jeho životný odkaz je preto aktuálny aj takmer desaťročie od jeho tragickej smrti. „V novembri 89 sme stáli na tomto námestí. Verili sme, že o pár mesiacov budeme žiť v slobodnej a demokratickej krajine. Ján Langoš však už vtedy vedel, že budovanie demokracie bude náročné a potrvá desiatky rokov. Napriek tomu sa nevzdal. Svojimi činmi pomáhal z našej krajiny vytvoriť štát slobodných a zodpovedných ľudí, ktorí sa poučili z hriechov svojej histórie,“ povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

    Kládol dôraz na minulosť

    Ján Langoš mal podľa Freša predstavu o živote v slobodnej krajine zakorenenú hlboko v srdci. Podriadil jej svoj súkromný aj politický život a nedbal na riziká, ktoré mu hrozili či už v totalitnom režime, alebo aj počas najtvrdšieho „mečiarizmu“. Frešo upozornil, že Langoš ako politik kládol rovnaký dôraz na minulosť a prítomnosť, pretože len poznanie je predpokladom pre vytvorenie podmienok pre život v slobodnejšej a lepšej budúcnosti.

    Vďaka Langošovi sa dozvedáme pravdu o zločinoch fašistickej a komunistickej diktatúry

    Zároveň pripomenul, že Langoš je autorom viacerých zákonov, pričom niektoré sú aktuálne aj dnes. „Jedným z nich je zákon o pamäti národa, na základe ktorého vznikol Ústav pamäti národa. Vďaka nemu sa ľudia stále dozvedajú pravdu o zločinnom charaktere fašistickej a komunistickej diktatúry na Slovensku a ľuďoch, ktorí týmto režimom slúžili. Druhým je zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Dodnes je považovaný za zlomový krok. Z občanov urobil pánov a zo štátnych inštitúcií sluhov, ktorí musia informovať o svojich rozhodnutiach, hospodárení či fungovaní,“ zdôraznil Frešo.
     

    - Reklama -