Je to tvrdý pád. „Emmanuel Macron zažíva prvé vážne otrasy svojho funkčného obdobia,“ píše Journal du Dimanche. „Nevídaný pád Emmanuela Macrona,“ píše liberálno-ľavicový večerník Le Monde, ktorý však výsledok relativizuje tým, že ide o „prvé ťažkosti“. Večerník dáva priestor aj poslancom hnutia Republika na pochode! (LREM), ktorí veria, že prepad je len dočasný. Konzervatívny denník Le Figaro, ktorý komentoval najmä aféru okolo šéfa francúzskej armády Pierra de Villiersa, Macronove „prvé ťažkosti“ ohlasoval už pred časom. „Vyoráva Macronov stroj svoju prvú brázdu?“ pýtal sa v tej súvislosti. V historickom porovnaní ide o prekvapivý výsledok, historicky však nie je úplne najhorší.
„Okrem Jacquesa Chiraca, ktorý stratil 15 bodov medzi májom a júlom v roku 1995, ide o najväčší prezidentský prepad po troch mesiacoch pri moci,“ komentuje Journal du Dimanche. „Pre Emmanuela Macrona je vstup do atmosféry brutálny,“ poznamenáva v tých istých novinách Jérôme Fourquet, riaditeľ názorového oddelenia agentúry Ifop, a dodáva: „Čelí protiúderu rôzneho druhu nespokojnosti prichádzajúcej z rozdielnych vetiev spoločnosti.“ Dalo sa to čakať? Iste, ale zatiaľ to je len prvé varovanie.
Podiel úplne spokojných v prípade Macrona klesol o 10 percentuálnych bodov, u úplne nespokojných potom narástol o osem percentuálnych bodov. Philippe na tom nie je lepšie – osem (úplne spokojných) a + päť (úplne nespokojných).
Édouard Philippe Zdroj: TASR
Náhle zrútenie Macronovho mediálneho obrazu (v predtuche reforiem)
Oproti Macronovým predchodcom zvlášť vynikne, že ich prepad síce nastal (Valéry Giscard d’Estaing v júli 1974 / – 4; François Mitterrand v septembri 1981 / – 6), ale nikdy nebol taký dramatický. Najlepšie si viedol v januári 1966 Charles de Gaulle (+ 9), najhoršie Jacques Chirac v júli 1995 (– 15). Možno však prekvapí – s ohľadom na jeho súčasnú povesť –, že Macronov predchodca, prezident François Hollande, sa prepadol len nepatrne (– 3) a v júli mal vyššiu podporu (56 %) ako Macron.
Stále viac sa ozývajú ohrozené skupiny, vyhraňuje sa ideová neprehľadnosť. Macron klesá nielen u mužov (z 62 % na 53 %), ale aj u žien (z 65 % na 56 %), kritiku žne v skupine produktívnych zamestnancov aj u seniorov. Najmenšiu podporu má logicky u priaznivcov krajných pólov politického spektra ľavice aj pravice (Národného frontu, Nepoddajného Francúzska).
Mediálny obraz, o ktorý sa prezident Macron doteraz úzkostlivo staral, sa rúca krátko po nástupe s perspektívou reforiem, ktoré sú, zdá sa, na obzore. Nasadenie, dôkladná komunikačná príprava a odstup od väčšiny médií priniesli krátkodobý efekt. Ten však prestal účinkovať ako mávnutím čarovného prútika v predtuche reforiem, ktoré stoja pred vládou na jeseň.
Medzi dôvodmi, ktoré zachytáva prieskum agentúry Ifop, nie je totiž len spor o armádny rozpočet (škrty plánované na rok 2017 v sume 850 miliónov eur), ktorý viedol k mediálne široko komentovanej demisii armádneho generála Pierra de Villiersa, ale aj nárast všeobecného sociálneho príspevku na poistenie (CSG) od 1. januára 2018. Ten znepokojuje seniorov (– 11 bodov u ľudí starších ako 65 rokov; – 14 vo vekovej skupine 50 až 64 rokov), ako aj funkcionárov a nezávislých.
Philippe de Villiers Zdroj: ReproFoto YouTube
Chystaná reforma pracovného zákona a znovuzavedenie karenčného dňa pre pracovníkov verejných služieb je dôvodom na výhrady zo strany ľavicových voličov a funkcionárov (– 12 bodov u sympatizantov Socialistickej strany; – 18 u zamestnancov verejných služieb). Takisto pomerne veľká neistota v daňovej oblasti zneisťuje najmä strednú vrstvu a elektorát pravice (– 25 bodov u stúpencov Demokratického hnutia; – 11 medzi Republikánmi).
Jupiterský prezident a stále rozdelené Francúzsko
Nesmieme zabúdať, že drvivý nástup Emmanuela Macrona – vrátane jeho aktuálnej väčšiny v parlamente – je daný predovšetkým zrútením doterajších vládnucich strán ľavice a pravice. A v prvom kole proti Marine Le Penovej nezvíťazil o viac ako dve percentá. Macronova snaha obnoviť prezidentský stav po ére „normálneho prezidenta“ Hollanda – snaha o jupiterskú vládu, ako sám hovorí – má však svoje limity. Objavujú sa hlasy, že Macron autoritársky prekračuje limity svojho mandátu.
François Hollande Zdroj: SITA
Kritizujú ho za snahu o vnesenie prvkov výnimočného stavu do základného práva (kritika zľava), odmietajú za spôsob, akým zúčtoval s generálom Pierrom de Villiersom (kritika sprava). Z médií čoraz častejšie zaznieva výčitka, že Macronovo prezidentovanie je všeobecne založené na prázdnych efektoch a nadmiere komunikácie (veľké gestá, veľké historické monumenty, veľkí štátnici).
Otázka, čo bude na jeseň, sa začína zvoľna ozývať stále častejšie. Termín 12. septembra, ktorý koncom júna ohlásila najsilnejšia odborová centrála CGT, pozitívne prijali aj ďalšie odborové zoskupenia – FO, Solidaires, Unef i FSU, ktoré sa k nemu prihlásili v snahe zabrániť tomu, aby došlo k radikálnej reforme zákonníka práce.
Zatiaľ to pre prezidenta Macrona a jeho tím môže znamenať len prvé varovanie. Obloha už nie je bez jediného mráčika. Prvé jupiterské problémy. Nebo naznačuje, že sa schyľuje k búrke.
