„Tie časy, keď sme sa mohli bezpečne spoľahnúť na druhých, sa už skončili. To som v uplynulých dňoch pocítila na vlastnej koži. My Európania sa teraz budeme musieť stať strojcami vlastného osudu,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová v Mníchove len niekoľko hodín po stretnutí s prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom a ďalšími členmi skupiny G7.
Merkelová spresnila, že sa bude aj naďalej usilovať o spoluprácu a partnerstvo so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou rovnako ako s ostatnými susedmi, a dokonca aj s Ruskom. „Netreba avšak zabúdať na to, že za svoju budúcnosť, za svoj osud, musíme bojovať predovšetkým my sami, my Európania,“ dodala.
Podobné slová zazneli aj z úst šéfa nemeckej SPD Martina Schulza, ktorý vyhlásil, že „hlbšia spolupráca medzi európskymi štátmi je tou najlepšou odpoveďou na politiku Donalda Trumpa“.
„Myslím si, že bolo treba, aby sa človek na summite NATO, a najmä neskôr na summite G7 jasne ohradil proti prezidentovi Spojených štátov amerických, ktorý sa ostatných snaží len zosmiešniť a správa sa ako nejaký diktátor,“ uviedol Schulz v rozhovore pre nemecké ARD-Hauptstadtstudio.
Martin Schulz. Zdroj: TASR
Prezident Spojených štátov Donald Trump svojou účasťou na summite G7 na Sicílii zakončil svoju prvú zahraničnú cestu, v rámci ktorej navštívil Saudskú Arábiu, Izrael, Vatikán, Belgicko a nakoniec Taliansko.
Na Sicílii sa Trump obul do lídrov členských štátov NATO, ktorí by sa podľa neho mali postarať o to, aby ich krajiny prispievali viac do spoločného rozpočtu. Trump ďalej odmietol poskytnúť záväzok voči článku 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého by mali členské štáty v prípade nutnosti pomôcť napadnutému členovi Aliancie.
Opitý americký turista
Trumpovo prvé veľké turné bolo od prvého momentu pod drobnohľadom svetových novinárov, ktorí sledovali, ako si prezident najmocnejšej krajiny sveta dokáže poradiť so svojimi novými kolegami.
Všeobecne zožal Donald Trump – teda najmä na Západe – za svoje vystupovanie veľkú kritiku. Mnohé denníky ho prirovnali k „opitému americkému turistovi“, ktorý odstrkáva lídrov iných štátov, aby sa dostal na snímku do prvého radu. A na rozdiel od svojich európskych kolegov sa presúva po Sicílii na golfovom vozíku.
Britská novinárka Suzanne Moorová v článku pre slávny denník The Guardian označila po konci summitu nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za nového „lídra slobodného sveta“.
„Zatiaľ čo Trump staval počas svojho európskeho turné na obdiv svoju ignoranciu a neznalosť cudzích jazykov, kultúr, či dokonca len základných pravidiel slušného správania, Merkelová bola evidentne vo svojom živle,“ komentuje Moorová.
„Vladimir Putin dobre vedel, že Merkelová sa bojí psov, a práve preto priviedol na stretnutie s nemeckou kancelárkou v roku 2007 svojho labradora. Merkelová sa nenechala zastrašiť a neskôr celý incident komentovala slovami, že chápe, že si Putin musí ,dokázať svoju vlastnú mužskosť‘,“ uviedla Moorová ďalší príklad diplomatického majstrovstva Merkelovej.
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Britská novinárka si však zároveň uvedomuje, že nie každý má Merkelovú v obľube. Stačí sa pozrieť do takého Portugalska, Grécka, Španielska alebo Talianska, kde ľudia na vlastnej koži pocítili následky úsporných opatrení, ku ktorým sa niektoré členské štáty EÚ museli zaviazať.
Ale Merkelová je vraj nepopierateľnou majsterkou krízového manažmentu. „Má jasnú víziu, morálne hodnoty a akési pevné jadro, ktoré jej umožnilo presadiť politiku prijímania utečencov, na čo nepochybne potrebovala veľkú odvahu.“
Nový osud Európy
Profesor politológie a medzinárodných vzťahov z George Washington University Henry Farrell sa vo svojom článku pre The Washington Post zameral skôr na prípadné implikácie potenciálneho „rozchodu“ medzi Nemeckom a Spojenými štátmi.
„Často sa hovorí o ,špeciálnom vzťahu‘ medzi Veľkou Britániou a Spojenými štátmi, ale vzťahy medzi Nemeckom a USA majú z globálneho hľadiska pravdepodobne ešte väčší význam. Jedným z kľúčových dôvodov vzniku NATO bola potreba pevne zakotviť Nemecko do medzinárodného rámca, ktorý by stredoeurópskej krajine zabránil vytvárať ďalšie komplikácie pre spojencov,“ píše Farrell.
Komentáre Merkelovej o osude Európy vraj zjavne pramenia z vystupovania Donalda Trumpa, ktorý odmietol dať akýkoľvek záväzok voči článku 5 zmluvy o NATO, pričom podobne sa vyjadril aj k Parížskej zmluve o zmene klímy.
„Toto len potvrdzuje obraz Spojených štátov ako nespoľahlivého partnera. Zatiaľ čo mnoho autoritárskych štátov víta Donalda Trumpa, ktorý očividne nebude v role prezidenta USA žiadnym bojovníkom za ľudské práva, s otvorenou náručou, tradiční americkí spojenci sú z neho hlboko sklamaní,“ píše americký profesor.
Merkelová sa teraz podľa Farrella zameria na budovanie silného vzťahu s Francúzskom pod vedením mladého Macrona, ktorý podobne ako nemecká kancelárka vidí budúcnosť Francúzska v silnej a jednotnej Európe.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zdroj: TASR
„Nemecká kancelárka určite narazí pri budovaní silnej Európy na mnoho prekážok. Štáty ako Poľsko a Maďarsko sú v mnohých ohľadoch politicky bližšie Trumpovi než Nemecku. Juhoeurópske štáty majú problémy s úspornou politikou EÚ, ktorú presadzuje Nemecko pod vedením Merkelovej,“ píše Farrell.
Zjavné je však podľa amerického profesora to, že Merkelová nie je na rozdiel od Trumpa človek, ktorý by konal impulzívne. Naopak, nemecká kancelárka všetko dôkladne zvažuje. Jej nedávne vyhlásenia sa teda nedajú označiť za nejakú emocionálnu reakciu na Trumpovo európske turné. Merkelová je skutočne odhodlaná budovať novú, nezávislú Európu.
Radosť na Východe
Ruské denníky ponúkajú svojim čitateľom nekonečný zoznam tém, na ktorých sa lídri G7 neboli schopní dohodnúť. V Rusku sa hovorí o „krachu západných hodnôt“ a neschopnosti Západu koordinovať svoje kroky.
Lídri krajín G7 a Európskej únie na summite v Taliansku. Zdroj: TASR
Doktor filozofie a riaditeľ internetového projektu Impérium Jurij Barančik pre denník Regnum napísal, že „Nemecko sa už tretíkrát za posledných sto rokov ocitlo v izolácii pre svoju protiruskú pozíciu“. Nedávne vyjadrenia kancelárky Merkelovej o vzťahoch Európy a USA označil za „kapituláciu“.
Bieloruský akademik sa vo svojom článku zameral aj na zlyhanie európskych lídrov spočívajúce v tom, že nenašli s prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom spoločnú reč.
„S ohľadom na nedávne vyhlásenie Bieleho domu o zrušení protiruských sankcií a neskoršiu kapituláciu Merkelovej sa dá predpokladať, že rokovania na oboch summitoch boli ešte zložitejšie, než sa pôvodne predpokladalo,“ píše Barančik.
V dôsledku sporu medzi Nemeckom a Spojenými štátmi bude vraj „Gejeurópa musieť sama čeliť Putinovmu Rusku“, píše bieloruský akademik.
„Tak ako Anglosasi vytvorili Európsku úniu, ju teraz aj odpísali. Takisto odpísali – už tretíkrát za posledných sto rokov – aj samotné Nemecko,“ píše Barančik. Nemecko sa vraj stále dopúšťa tej istej chyby – odmieta spolupracovať s Ruskom.
Podľa Barančika sa môže súčasná nemecká elita zachrániť jedine tak, že začne čo najskôr spolupracovať s Moskvou, konkrétne v otázke Ukrajiny, v ktorej by vraj mal Berlín Moskve ustúpiť.
