Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v kubánskom mestečku Birán v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou. V roku 1950 absolvoval právnickú fakultu v Havane a už počas školy sa výrazne angažoval v študentskom hnutí.
Organizoval protivládne demonštrácie, bojoval dokonca v Kolumbii na barikádach a niekoľko dní si odsedel aj vo väzení, keď ho obvinili, že počas demonštrácie zastrelil policajta. Neskôr chcel získať miesto v kubánskom parlamente.
V marci 1952 prišiel však prevrat, po ktorom sa k moci dostal generál Fulgencio Batista. V Castrovi sa prebudil revolucionár. Jeho prvý pokus o puč sa odohral v lete 1953, keď asi so stovkou povstalcov zaútočil na kasárne Moncada, kde chceli získať zbrane a rozpútať celonárodné povstanie.
Vládne jednotky ich útok odrazili a vzbúrencov pozabíjali alebo zatkli a postavili pred súd. Ocitli sa pred ním aj bratia Fidel a Raúl Castrovci, ktorí sa napokon po pol druha roku za mrežami vďaka amnestii opäť ocitli na slobode.
Fidel Castro emigroval do USA, kde začal pripravovať inváziu na Kubu. Ostatných emigrantov však pre svoje plány nezískal, a tak odišiel do Mexika. Tam stretol revolucionárov, naklonil ich svojim myšlienkam a prisahali si vernosť. Bol medzi nimi aj argentínsky lekár Ernesto Che Guevara. Ich zámerom bolo zvrhnúť Batistu a nastoliť demokratickú vládu. Diktátor Fulgencio Batista utiekol v januári 1959 z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci.
Predsedom revolučnej vlády na Kube sa stal 16. februára 1959. V novom vodcovi videli Kubánci národného hrdinu. Fidel Castro im sľúbil znárodnenie, koniec vykorisťovania americkými firmami.
Kubu za socialistický štát Castro vyhlásil 16. apríla 1961. Po americkom bojkote sa začal orientovať na Moskvu. USA, pre ktoré bol najväčšou hrozbou, sa Castra pokúsili zvrhnúť. Invázia exilových Kubáncov, ktorí sa s podporou CIA vylodili 17. apríla 1961 na Playa Girón (Zátoka svíň), sa však po dvoch dňoch skončila fiaskom. Po tom, ako sovietske vedenie v roku 1962 zriadilo na ostrove raketovú základňu, sa svet dokonca ocitol na pokraji jadrovej vojny.
Kuba prijala vo februári 1976 novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal Fidel Castro aj úrad hlavy štátu. V decembri 1976 sa stal predsedom Štátnej rady a vlády.
Rozpad ZSSR v decembri 1991 ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto karibskou krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.
Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby v októbri 1997 potvrdil Castro svojho mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu.
Počas prejavu 23. júna 2001 pod páliacim slnkom nakrátko stratil Castro vedomie. Kubánsky parlament zvolil v marci 2003 Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie. Po prejave 20. októbra 2004 opäť Castro zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.
Po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal 1. augusta 2006 funkcie bratovi Raúlovi. Takéto rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.
Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta. Kubánsky parlament 24. februára 2008 zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu.
Zjazd strany v hlavnom meste Havane neočakávane navštívil Fidel Castro. Účastníci ho privítali búrlivým potleskom. Mnohí z delegátov plakali, keď mu mladý pomocník pomáhal na jeho miesto. Vodca kubánskej revolúcie stál očividne neisto a opieral sa o ruku svojho asistenta. Na vlastnú žiadosť nedostal Fidel prvýkrát od založenia Komunistickej strany Kuby pred vyše 40 rokmi v jej vedení žiadnu funkciu.
Oficiálne bol Fidel Castro ženatý iba raz – s Mirtou Díazovou-Balartovou, s ktorou mal syna Fidelita.
Bývalý najvyšší štátny predstaviteľ Kuby Fidel Alejandro Castro Ruz patril medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete, stále je považovaný za najvplyvnejšieho muža svojej krajiny.
