Kameňom úrazu v téme štrajkujúcich učiteľov je aj hnutie OĽaNO. To sa vraj podľa predsedu parlamentu Petra Pellegriniho snaží zneužiť učiteľov v predvolebnom boji. Tŕňom v oku je aj Miroslav Sopko zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý kandiduje za OĽaNO. Učitelia to však vidia celkom inak.
Ondekovo babráctvo?
Z prístupu učiteľov je zmätený aj zakladateľ hnutia SEN Eduard Chmelár. Ako totiž uviedol, učiteľov vždy podporoval a v otázke financovania školstva je vraj ešte radikálnejší. No teraz cíti protichodné pocity. „Teraz som z ich postupu trochu v rozpakoch,“ informoval na sociálnej sieti. Dôvodom však nie sú reči o tom, že štrajk takto pred voľbami je len politická hra. „Nezaujímajú ma táraniny roztrasenej vlády, že je to politický štrajk – ktorý nebol? Veď ani Smer v opozícii si nikdy nenechal ujsť príležitosť, aby nejaký nepodporil,“ pripomenul.
Tvrdenia Pellegriniho a ministra školstva Juraja Draxlera, že nie je náhoda, že za opozíciu kandidujú učitelia, považuje za konšpirácie. Znepokojuje ho však to, čo chcú vlastne štrajkujúci učitelia dosiahnuť a ako majú premyslený svoj ďalší postup. Spomína pritom šéfa školských odborov Pavla Ondeka. Ako totiž uviedol premiér Robert Fico, ochotný je rokovať iba s oficiálnymi školskými odbormi. K nim však patrí aj Ondek, ktorý sa v roku 2010 objavil na kandidátke Smeru. Chmelár považuje Ondekovo konanie v mene učiteľov za babráctvo. „Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví je neprípustné,“ vyjadrila sa k tomu iniciatíva.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek dostal od štrajkového výboru Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) v pondelok 11. januára list, v ktorom ho informovali o štrajkovej pohotovosti. „Zväz nemôže brániť svojim členom využiť svoje ústavné práva, avšak v momentálnej situácii odporúča zvážiť efektívnosť zapojenia sa do uvedených aktivít,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku zväzu. K štrajkujúcim učiteľom sa však pre Parlamentné Listy vyjadriť nechcel. „K tomu sa nemôžem vyjadriť. My nie sme organizátori,“ povedal nám.
Zväz však vo svojom stanovisku pripúšťa, že pokiaľ nebudú v programovom vyhlásení novej vlády obsiahnuté ich požiadavky, pristúpia k protestným aktivitám, ktoré môžu vyústiť do štrajku. „Programové vyhlásenie novej vlády musí obsahovať jasné a záväzné kroky na zvýšenie kvality vzdelávania, zlepšenie materiálneho zabezpečenia škôl a školských zariadení a mzdového a sociálneho postavenia zamestnancov,“ pripomína Ondek.
Ľavicový intelektuál Chmelár má však o aktivite tých učiteľov, ktorí v štrajku zostávajú, pochybnosti. „Ak zástupcovia učiteľov požadujú, aby ich požiadavky boli splnené do dvoch týždňov, tak sú buď právni diletanti, ktorí nevedia, že do dvoch týždňov parlament nestihne prerokovať príslušné návrhy zákonov ani omylom, alebo im ide naozaj o niečo iné ako vyriešenie problémov školstva,“ uvažuje. Poslanec za Obyčajných ľudí Jozef Viskupič má však na to svoj názor. „Štrajk učiteľov je obžaloba zlyhania politiky, ktorá sa stará iba o množstvo hlasov, a preto hlasy nikomu neprinesie. Čo priniesť môže, je dosiahnutie cieľa a splnenie požiadaviek učiteľov, lebo štrajk hlasy neprináša, ale môže ich uberať,“ vysvetlil.
Ministerstvo v tom naďalej vidí politickú iniciatívu. „Áno, stále vnímame vyhlásenie štrajkovej pohotovosti ako politickú iniciatívu. Požiadavky učiteľov sú ultimátom, ktoré po skončení rokovaní o rozpočte a podpise kolektívnej zmluvy na rok 2016 už nie je možné splniť, určite nie počas dvoch týždňov do 25. januára,“ odpísali nám z komunikačného odboru ministerstva školstva.
Olej do ohňa pridal tento týždeň šéf národnej rady Peter Pellegrini. Vyhlásil totiž, že existuje extrémna snaha zneužiť učiteľov v predvolebnom boji a využiť ich tak v kampani niektorých politických strán so snahou získať lepší výsledok a poškodiť vládnej strane. Obul sa práve do spomínaného Sopka zo Slovenskej komory učiteľov a Matovičovej kandidátky. „Nedáva mi to možnosť myslieť si, že ide čisto o iniciatívu učiteľov, ale je tam ten politický podtón,“ tvrdil Pellegrini s tým, že organizátorom štrajku nejde ani tak o učiteľov, ale skôr o ambície, možno aj niektorých z nich, dostať sa do parlamentu.
Svojimi slovami si bol ešte viac istý po tom, čo sa samotný Matovič vyjadril, že mu vyhovuje, keď učitelia štrajkujú. Pellegrini je teraz presvedčený, že ide tak využil ich nespokojnosť na svoju predvolebnú kampaň. Ozval sa aj samotný Sopko, ktorého Pellegriniho slová znepokojili. „Som občanom SR, a tak ako každý aj ja mám právo kandidovať za ktorúkoľvek politickú stranu do parlamentu, najmä preto, aby som svojimi skúsenosťami, rozhľadom a víziami pomohol slovenskému školstvu. Do politiky vstupujú prevažne aktívni občania, a tak nie je isto udivujúce, že aj ja pracujem aktívne v Slovenskej komore učiteľov. Ohradzujem sa proti účelovému prepojeniu mojej kandidatúry s avizovaným štrajkom, na ktorý má každý občan zo zákona právo,“ odkázal Pellegrinimu.
Chmelár z toho cíti „prúser“
Proti politickej iniciatíve sa ohradili aj štrajkujúci. „Sme trochu sklamaní z reakcie ministra, pretože okrem nezmyselného ohovárania z politického prepojenia, čo je úplný nezmysel, sme očakávali, že vláda podnikne nejaké kroky, aby odvrátila ten štrajk,“ povedal pre PL.sk Branislav Kočan zo štrajkového výboru Iniciatívy slovenských učiteľov.
„ISU je apolitické neformálne hnutie učiteľov, ktoré dlhodobo poukazuje na problémy v školstve. Vyhlásenia ministra školstva a predsedu NR SR považujeme za odvádzanie pozornosti od týchto problémov. Za organizáciou aktivít učiteľských iniciatív a štrajkovej pohotovosti nikdy nestála a nestojí žiadna politická strana,“ uvádza sa v stanovisku iniciatívy.
„Načo je dobrý štrajk mesiac pred voľbami, keď je jasné, že parlament to už nestihne ani prerokovať? Jedine na destabilizáciu politickej scény,“ oponuje Chmelár, ktorý sa tiež bojí zneužitia učiteľov a prípadného obrátenia hnevu verejnosti proti nim. „Rád by som sa mýlil, ale cítim z toho opäť veľký prúser. Lebo chorému školstvu viac ako zmena vlády, viac ako polarizovaný politický boj pomôže celospoločenská dohoda, že vzdelanosť obyvateľstva je našou dlhodobou strategickou prioritou. A taká zatiaľ neexistuje,“ dodal.
Politikum v oveľa hlbšej rovine
Svoj pohľad na to ponúkol v blogu aj riaditeľ Ústavu humanitných štúdií na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave Erich Mistrík. „Prípadný učiteľský štrajk je politikum. Ale nie je to politikum v obmedzenom chápaní súčasných slovenských politikov, ktorí si myslia, že učitelia chcú ovplyvniť politické preferencie voličov. Je to politikum v oveľa hlbšej rovine – je to zápas o budúcnosť Slovenskej republiky,“ vysvetlil. V blogu rozanalyzoval otázku, či naozaj možno považovať tento prípadný štrajk za politický. „V prípade školstva nestačí obrátiť sa proti niektorej politickej strane. Treba hlasno zakričať smerom ku všetkým politickým stranám, že táto krajina sa s dlhodobým devastovaním školstva rúti do záhuby,“ dodal s tým, že žiadna z vlád v tejto krajine sa za posledných 25 rokov nestarala o školstvo. „Všetky mali plné ústa a dokumenty o vzdelanostnej spoločnosti a zvyšovaní statusu učiteľa, ale až na malé a drobné zmeny sa nezmohli na nič,“ skritizoval.
Dôvodom, pre ktorý sa iniciatíva rozhodla k štrajkovej pohotovosti a prípadnému ostrému štrajku, je dlhodobé ignorovanie požiadaviek učiteľov na zabezpečenie primeraného financovania školstva. Minister podľa nich neuznal opodstatnenosť ich požiadaviek a on ani vláda neuskutočnili žiadne konkrétne kroky, ktoré by viedli k ich splneniu.
Kočan pre PL.sk potvrdil, že štrajk, ktorý hrozí, nie je ani tak krajné riešenie, ale hlavne zlé riešenie. A odnesú si to aj deti. „Zatiaľ sme nevideli žiadnu aktivitu ani kroky na to, aby odvrátili túto situáciu,“ vysvetlil.
Minister Draxler sa vyjadril, že mali snahu stretnúť sa aj s predstaviteľmi z ISU. No vzájomná komunikácia zo strany aktivistov sa stávala podľa neho ku koncu roka chaotickejšia. Na to, ako chce do prípadného ostrého štrajku, ktorí sľubujú učitelia už 25. januára, minister situáciu riešiť, sme sa opýtali rezortu školstva. „Som, samozrejme, ochotný sa s predstaviteľmi ISU stretnúť, keď bude na to príležitosť,“ znie stanovisko ministra. „Minister poukázal aj na spôsob komunikácie zo strany iniciatívy, keď poslali v nedeľu rezortu 42 otázok a po troch hodinách už v médiách informovali, že minister neodpovedal na zaslané otázky učiteľov. Minister školstva sa už viackrát vyjadril, že súhlasí s tým, že platy učiteľov by mali byť vyššie, avšak treba povedať aj to, že v ostatných rokoch rástli najrýchlejšie spomedzi všetkých platov verejnej správy. Treba oceniť prístup najväčšieho odborového zväzu v školstve – ktorý má takmer 50 000 členov, ktorý chce požiadavky na zvýšenie platov a dovybavenie škôl zapracovať do programového vyhlásenia budúcej vlády,“ dodali pre PL.sk z rezortu školstva.
Na to, či a ako minister komunikuje s iniciatívou, sme sa opýtali aj Kočana. „Zatiaľ nie (nekomunikuje s nimi ministerstvo – pozn. red.). Kontakty na nás majú. Mali by vyvinúť väčšiu aktivitu, aby odvrátili hroziaci štrajk. Sme pripravení kedykoľvek si sadnúť za rokovací stôl,“ vyzval ministra. A ako chcú napriek nekomunikovaniu docieliť svoje požiadavky? „Dúfame, že keď sa pán Draxler dolyžuje, tak začne pracovať,“ uzavrel pre PL.sk Kočan. Minister Draxler sa totiž ocitol v lyžiarskom stredisku Ždiar – Strednica pod Belianskymi Tatrami, kde sa spolu s premiérom Ficom boli pozrieť na svahu na to, ako ide deťom lyžiarsky kurz. Prevádzkovateľ strediska v Ždiari premiérovi potvrdil, že aj vďaka podpore lyžiarskych kurzov sa tu budú môcť deti učiť lyžovať počas celej sezóny, informoval včera na svojej webovej stránke úrad vlády. Lyžiarskymi kurzmi sa pochválil na svojom Facebooku aj Draxler.
Minister Draxler vyzdvihol podporu lyžiarskych kurzov štátom aj na sociálnej sieti. Foto: Reprofoto/Juraj Draxler
Iniciatíva slovenských učiteľov i Slovenská komora učiteľov žiadajú vládu, aby zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára tohto roku o 140 eur. Od začiatku ďalšieho roku žiadajú ďalšie zvýšenie o 90 eur. Požiadavkou je aj zvýšenie rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur. Takisto chcú, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Ňou by mala zaviesť napríklad opätovnú možnosť získavať kredity overením kompetencií.
