Dráma ako z akčného filmu. Imigranti pochodujúci k rakúskym hraniciam, agresívni nacionalisti a zásah ťažkoodencov. Redaktor PL.SK zažil šialenstvo v Budapešti na vlastnej koži

Po príchode na budapeštiansku železničnú stanicu Déli sa náš reportér stretáva so srbským informatikom Stefanom, ktorý vlakom z Keleti pravidelne do svojej domoviny cestuje. Srbsko si podľa Stefana ťažkú hlavu z imigrantov nerobí. Vláda im nebráni v ceste na Západ a dokonca im zdarma poskytuje tranzit na maďarskú hranicu. Stefan potvrdzuje, že situácia na stanici Keleti sa každým týždňom zhoršuje. Náš príchod metrom na stanicu komentuje slovami: „Welcome to hell.“

 

Improvizovaný utečenecký tábor, ktorý je domovom niekoľkých tisícov imigrantov, začína už v priestoroch metra. Nechýba mu potrebná infraštruktúra s toaletami, modlitebňou, miestom na dobíjanie mobilov a improvizovanou škôlkou. Medzi utečencami je množstvo rodín s deťmi. Dobrovoľníci z charity rozdávajú utečencom potraviny, členovia náboženskej skupiny Haré Krišna sa bubnovaním a spievaním snažia šíriť dobrú náladu. Východ zo stanice metra je popísaný nápismi v angličtine: „Chceme do Nemecka,“ „Nenechajte nás zomrieť,“ a tiež „Utečenci, v Českej republike ste vítaní.“ 

 

Znalosť angličtiny je medzi utečencami výnimkou. Jedným z mála, ktorý jazyk ovláda, je 19-ročný sýrsky kresťan a študent práva Gabriel. „Cirkev mi povedala, že keď budem mať toto, kresťania sa o mňa v Európe postarajú,“ hovorí a ukazuje pritom na svoj krstný list. Minulý večer ho polícia zadržala a prepravila do utečeneckého tábora. „Nie je odtiaľ ťažké utiecť… zobral som si na stanicu taxík,“ smeje sa.

 

Ďalší zo sýrskych utečencov, Saleh, tvrdí, že Európania by sa pri prijímaní imigrantov nemali pozerať na náboženstvo. Ako mnohí ďalší aj on cestoval cez Turecko, Grécko, Macedónsko a Srbsko. „Najťažšia časť cesty bola prepraviť sa na schátralých lodiach do Grécka, sedem ľudí z mojej skupiny sa utopilo,“ tvrdí Saleh. Má pritom zopár ostrých slov na adresu Západu: „Hovoríte, že nechcete, aby sme prišli do vašich krajín. Vy ale prichádzate do našich krajín, bombardujete nás, vediete proti nám vojnu, pretože potrebujete ropu.“ 

 

Gabriel si naopak myslí, že Západ nerobí v Sýrii dostatočne veľa. Európa a Amerika by podľa neho mali brániť kresťanov v Sýrii a mier nastoliť hoci aj inváziou. 

 

Nie všetci utečenci sú zo Sýrie. Niektorí prišli z Afganistanu, Iraku, Pakistanu či dokonca z Kambodže. Pakistanec Muzafar priznáva, že do Európy pricestoval z ekonomických dôvodov. „Mojím snom vždy bolo žiť v Európe, prišiel som za lepším životom.“

Na stanici sa odrazu objavujú poslanci európskeho parlamentu za frakciu zelených. Rebecca Harmsová, Terry Reintkeová a Benedek Jávor obhajujú nový návrh na kvóty pre utečencov a kritizujú maďarského premiéra Orbána. „Všetci členovia Európskej únie musia prijať svoj kus zodpovednosti… Ak sa Orbán nazýva kresťanom, tak by tu mal stáť a rozdávať ľudom jedlo“, hovorí nemecká poslankyňa  Terry Reintkeová.

 

Maďarský poslanec Benedek Jávor odpovedá na otázku ParlamentnýchListov.SK, či by sme v prípade schválenia kvót mohli v budúcnosti očakávať ďalšie podobné návrhy: „Nemôžeme očakávať, že sa príchod utečencov v blízkej dobe zastaví. Najskôr musíme dať návrh na riešenie súčasnej situácie, musíme byť ale pripravení na to, čo prinesie budúcnosť.“ 

Situácia na stanici je stále napätejšia. Utečenci vedia, že sú tesne pred cieľom, a že ich od Nemecka a Rakúska delí už iba jedna cesta vlakom. Medzinárodné spoje zo stanice Keleti však maďarská vláda zastavila a náhradné vlaky z iných staníc prísne kontroluje. Niektorí z utečencov preto začínajú ľudí vyzývať, aby zostávajúcich 200 kilometrov do Rakúska prešli peši. Organizátori tohto pochodu sa pre svoju vec snažia získať čo najviac prítomných. „Ak pôjdeme všetci, nezastavia nás,“ tvrdia. 

 

Utečenci sa delia na dve skupiny. Na tých, čo chcú pochodovať, a tých, čo chcú čakať na vlak. Saleh pochod k rakúskym hraniciam odmieta. „Arabi sú emocionálni ľudia, nerozmýšľajú rozumom, ale srdcom. Toto je samovražda, malé deti to nezvládnu,“ konštatuje. 

 

Netrvá dlho a asi polovica z tisícov utečencov si balí veci a zhromažďuje sa pred vchodom do stanice. Lídri pochodu, medzi ktorými je aj Gabriel, chcú od novinárov aby šli s nimi. „Ak nás ukážete v televízii, nebudú môcť proti nám nič spraviť,“ kričia. Po dvoch hodinách verbovania je zrejmé, že utečenci to myslia vážne. Pochod začína. 

 

Imigrantom sa darí zablokovať dopravu na Rákociho ulici. Nervózni maďarskí šoféri vytrubujú, ale inak toho veľa nezmôžu. Medzi tými, ktorí sa k ceste odhodlali, sú skupiny mladých mužov, mamičky držiace bábätká, päťročné deti idúce po vlastných, pán na vozíku či utečenec bez nohy, ktorý sa pohybuje pomocou bariel. V čele davu ľudia držia plagáty nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa prednedávnom vyjadrila, že Nemecko utečencov zo Sýrie prijme. „Toto je naša matka,“ hovorí jeden z nich. Polícia prichádza len niekoľko minút od začiatku pochodu, pričom sa jej darí utečencov presvedčiť, aby blokovali iba jednu stranu ulice. Na otázku ParlamentnýchListov.SK, či polícia plánuje pochod zastaviť, policajt odpovedá: „Nem tudom, Hungary, Magyár.“

 

Pochoduje aj Alí zo sýrskej Rakky, súčasného hlavného mesta Islamského štátu. Ukazuje zranenia, ktoré mu bojovníci kalifátu počas mučenia spôsobili a odmieta sa dať fotiť. „Ak by ma islamisti videli, zabili by mi rodinu,“ hovorí. Ďalším pochodujúcim je Isá z Damašku, ktorý nás presviedča o svojom názore, že Orbán je diktátor, ktorý nechce pustiť utečencov na Západ preto, lebo vraj vďaka tomu dostane peniaze od OSN. „Ak Maďari uvidia, že môžu odísť utečenci, tak odídu aj oni,“ tvrdí Isá, ktorý zároveň pokrikuje po anglicky: „Maďari, nebojte sa!“

Po niekoľkých hodinách sa ukazuje, že nápad utečencov mal niečo do seba. Stovkám účastníkov pochodu sa podarilo nastúpiť na autobusy a doraziť do Rakúska.

Ria, ria, Hungaria!

Po asi polhodine sa Rákocího ulica vyprázdni. Začne sa ňou ale ozývať skandovanie: Ria! Ria! Hungaria! Asi päťdesiatka maďarských futbalových ultras s holými hlavami a čiernymi tričkami s nápisom Magyarország skanduje nacionalistické heslá. Holohlavý István nám však hovorí, že teraz sa na imigrantov nechystajú. Majú namierené na kvalifikačný zápas na Euro 2016 medzi Maďarskom a Rumunskom, ktorý sa v ten deň koná v Budapešti. „Rumuni sú cigáni, ktorí nám zobrali našu zem, musíme nad nimi vyhrať,“ hovorí István zanietene.

Napriek jeho slovám sa však asi po pol hodine začína Ria, ria, Hungaria ozývať aj v tesnej blízkosti východnej stanice. Ultras sa po chvíli z dohľadu vyparia, onedlho však prechádzajú okolo opačnej strany tábora. Je evidentné, že sa snažia utečencov vystrašiť. Jeden z imigrantov si myslí, že ide o policajtov. Z omylu ho však vyvádza britský, novinár. „To nie sú poliajti, ale nacisti. Dávaj si na nich bacha.“ Na stanici sa objavujú poriadkové jednotky, ktoré proti nacionalistom vytvárajú obrannú bariéru. Nacionalistom sa napriek tomu v noci podarí do stanového tábora preniknúť a v následnej potýčke zraniť niekoľkých utečencov.

Vyhrotenú situáciu pred stanicou si snažia nevšímať dve nemecké dobrovoľníčky, ktoré do akejsi improvizovanej škôlky v tábore každý deň nosia papiere a farebné ceruzky pre utáborené deti. „Chceme im priniesť aspoň trochu šťastia,“ hovoria. Pritom však dodávajú: „Európa nie je schopná pomôcť všetkým, ešte to bude oveľa horšie.“